Mlynická dolina
O národnej prírodnej rezervácii pozri Mlynická dolina (národná prírodná rezervácia).Mlynická dolina (poľ. Dolina Młynicka, nem. Mlinicatal, maď. Malompataki-völgy)[1] je približne 6 kilometrov dlhá dolina ľadovcového pôvodu s terasovitým tvarom a dominantnou pyramídou Štrbského štítu v jej závere. Dolina sa nachádza v západnej časti Vysokých Tatier medzi hrebeňmi Soliska a Hrebeňom bášt. Dolinou preteká potok Mlynica, prítok rieky Poprad, ktorá zároveň vytvára 25 metrov vysoký Vodopád Skok, ktorý padá cez prvý skalný prah. Dolina sa delí na tri časti: Zadná poľana, Stredná poľana a Predná poľana. [1]
| Mlynická dolina | |
| dolina | |
 Mlynická dolina z juhu, Štrbský štít uprostred doliny
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | > 1 000 m n. m. |
| Súradnice | 49°08′52″S 20°02′52″V / 49,1479°S 20,04765°V |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Mlynická dolina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov upraviť
Názov je odvodený od potoka, ktorého početné kaskády vyvolali v ľudovej fantázii predstavu mlynských náhonov.[1]Mlynica je mlynský potok tečúci cez mlyn a poháňajúci mlynské koleso.[2] Rovnako sa volá potok - Mlynica, ktorý preteká touto dolinou.
Plesá upraviť
V Mlynickej doline sa nachádza niekoľko plies:
- Pliesko pod Skokom (1 690 m n. m.) a Pleso nad Skokom, (1 801 m n. m.), plesá položená v blízkosti vodopádu Skok
- Volie plieska: Nižné (1 941 m n. m.) a Vyšné Volie pliesko (1 980 m n. m.),
- Kozie plesá – Malé Kozie pleso (Malé Kozie pleso), Nižné Kozie pleso (1 943 m n. m.), Vyšné Kozie pleso (2 109 m n. m.),
- Capie pleso (2 075 m n. m.) – má plochu 3,0 ha a hĺbku približne 17 m,
- Okrúhle pleso (2 105 m n. m.).
Národná prírodná rezervácia upraviť
Mlynická dolina je od roku 1991 taktiež národnou prírodnou rezerváciou s výmerou 704,29 ha, pre svoje jedinečné formy reliéfu.
Letecká havária vrtuľníka upraviť
25. júna 1979 sa rozbehla záchranná akcia smerom do Mlynickej doliny k Capiemu plesu, kde bola zranená turistka. Na pomoc vyšla šesťčlenná záchranná skupina aj s posádkou na vrtuľníku Mil Mi-8. Všetko prebiehalo bez problémov až do 15:35 hod., keď sa ozval z týchto miest vo výške 1 953 m n. m. výbuch a bol viditeľný vychádzajúci dym. Pád vrtuľníka si vyžiadal 7 obetí, pričom šiesti zahynuli na mieste. Paradoxom tejto udalosti je, že zranená turistka nakoniec za pomoci priateľov sama zišla až do doliny. Dnes túto tragédiu pripomína pamätná tabuľa na mieste nešťastia a zopár trosiek z vrtuľníka.[3] Vo vrtuľníku zahynuli 49-ročný mjr. Vladimír Bačák, 42-ročný mechanik mjr. Václav Dvořak a päť pracovníkov Tatranskej horskej služby: 36-ročný Bernard Jamnický, 35-ročný Pavol Huska, 33-ročný Martin Hudák, 25-ročný Štefan Eštočko a o týždeň v popradskej nemocnici na následky zranenia zomrel aj 35-ročný Milan Kriššák. Druhý pilot Svatopluk Nič a Ladislav Janiga z Horskej služby sa po vyliečení vrátili k svojim pôvodným povolaniam.
Turistika upraviť
Dolinou prechádza 
žltá turistická značka, ktorá začína na Štrbskom Plese a vedie cez Bystré sedlo do Furkotskej doliny.[4]
Referencie upraviť
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8.
- ↑ KOLEKTÍV AUTOROV. Slovník slovenského jazyka II. diel L-O. Bratislava : SAV, 1960. S. 647.
- ↑ Mlynická dolina-pamätník leteckej havárie vrtuľníka HS [online]. www.turistika.cz, [cit. 2013-08-13]. Dostupné online.
- ↑ ''Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mlynická dolina
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Młynicka na poľskej Wikipédii.