Štrbský štít

vrch vo Vysokých Tatrách

Štrbský štít[1] (2 381,4 m n. m.[2]) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží v krivánskej rázsoche, nad Štrbským Plesom, približne 19 km severozápadne od Popradu.[3]

Štrbský štít
vrch
Štrbský štít z Mlynickej doliny
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Vysoké Tatry, Štrba
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Váh (Belá), Poprad
Nadmorská výška 2 381,4 m n. m.
Súradnice 49°10′15″S 20°02′29″V / 49,1708°S 20,0413°V / 49.1708; 20.0413
Geologické zloženie žula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup Lajos Petrik
 - dátum 1895
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Štrbský štít
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Názov štítu upraviť

Pomenovanie štítu je odvodené od obce Štrba, v katastrálnom území ktorej štít leží. Pastieri z tejto obce v minulosti pásli svoje stáda v Mlynickej doline, ktorá sa nazývala Štrbská dolina.

Poloha upraviť

Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Štrba.[1] Najbližším sídlom je južne situované Štrbské Pleso, juhovýchodne ležia Vyšné Hágy a Nová Polianka, severovýchodne Tatranská Javorina, severozápadne poľské mesto Zakopané, západne osada Podbanské a južne tiež Tatranská Štrba a Važec.[5][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národných prírodných rezervácií Kôprová dolina a Mlynická dolina.[3]

Opis upraviť

Štrbský štít leží v krivánskej rázsoche, medzi Hlinskou vežou (2 340 m n. m.) a Hrubým vrchom (2 428 m n. m.). Severné svahy padajú do Hlinskej doliny, ktorú odvodňuje Hlinský potok do Kôprovského potoka a Belej v povodí Váhu. Južná časť hrebeňa klesá do Mlynickej doliny, kde je v juhovýchodne ležiacej kotlinke Vyšné Kozie pleso a v juhozápadnej Okrúhle a Capie pleso, ktoré odvodňuje Mlynica do rieky Poprad.[2] Štít je viditeľný aj z podhoria (z Tatranskej Štrby a blízkeho okolia) a má tvar peknej pyramídy. Najkrajší výhľad naň je sponad vodopádu Skok, ponad Pleso nad Skokom a spod Capieho plesa.

Severným smerom sa nachádza Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), Čubrina (2 378 m n. m.), Kôprovský štít (2 363 m n. m.), Hrubý štít (2 178 m n. m.), Kotolnica (1 963 m n. m.) a Tichý vrch (1 979 m n. m.), západným Veľká kopa (2 052 m n. m.), Hrubá kopa (2 238 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Furkotský štít (2 404 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.) a Ostrá (2 351 m n. m.), južným Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Štrbské Solisko (2 301 m n. m.), Predné Solisko (2 117 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.) a Ostrva (1 984 m n. m.) a východným Tupá (2 285 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Hlinská veža (2 340 m n. m.), Mengusovský Volovec (2 228 m n. m.) a Hincova veža (2 377 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady upraviť

Turisticky neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, no tiež časť Volovských vrchov, Nízkych Tatier a Oravských Beskýd.[6]

Prístup upraviť

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3] a nevedie naň značený turistický chodník. Prístup je tak možný len s horským vodcom.[3] Na vrchol štítu sa chodí dvoma cestami: jedna vedie popri Capom plese z juhozápadného smeru, druhá popri Vyšnom Kozom plese z juhovýchodného smeru.

Prvovýstupy upraviť

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online.
  2. a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online.
  5. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online.
  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
  • A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VIII. diel, 1987.

Iné projekty upraviť

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť