Wikipédia

Rysy (vrch)

vrch vo Vysokých Tatrách

Rysy[1] (2 503,0 m n. m.[2]; poľ. Rysy, nem. Meeraugspitze, maď. Tengerszemcsúcs) sú jedným z najpopulárnejších vyhliadkových štítov v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Nachádzajú sa nad Mengusovskou a Bielovodskou dolinou na slovensko-poľskej hranici, nad Štrbským Plesom, približne 17 km severozápadne od Popradu.[3]

Rysy
vrch
Turisticky prístupný hraničný vrchol Rysov (2 498,7 m n. m.)
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský, Malopoľské vojvodstvo
Okresy Poprad, Powiat tatrzański
Obce Tatranská Javorina, Vysoké Tatry, Tatranská Bukovina
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 503,0 m n. m.
Súradnice 49°10′47″S 20°05′17″V / 49,1796°S 20,088°V / 49.1796; 20.088
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup cez Mengusovskú dolinu a sedlo Váha po turistickej značke
Prvovýstup Eduard Blasy a spriev.
Ján Ruman Driečny st.
 - dátum 30. júl 1840
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Rysy
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Turisticky prístupný je hraničný vrchol (2 498,7 m n. m.), ktorý je najvyšším vrcholom Poľska
Chata pod Rysmi (2 250 m n. m.) - najvyššie položená horská chata v Tatrách i na Slovensku
Panoramatický výhľad z vrcholu Rysov na západnú časť Vysokých Tatier
Turisticky prístupný severozápadný vrchol Rysov (2 498,7 m n. m.) - najvyšší bod Poľska

Názov upraviť

Názov Rysy (zhodný v slovenčine aj v poľštine) pochádza z goralského rysy, čo je pomenovanie pre čiary, ryhy či štrbiny, ktoré sú viditeľné pri pohľade zo severu na vrchol Rysov a tiež na severné steny Mengusovských štítov. Tieto žľaby sú často i v lete zasnežené a tak sa vynímajú na tmavom žulovom podloží skalných stien. Nemá teda nič spoločného s rovnomennou mačkovitou šelmou. Pred 1. svetovou vojnou ich dokonca propagovali pod názvom uhorské/maďarské alebo tatranské Rigi (podľa vrchu Rigi, čo je výrazný a turisticky obľúbený vrch vo Švajčiarsku), pre ich široký výhľad. Prvý turistický návštevník Eduard Blasy so svojimi priateľmi, ktorý vystúpil na vrchol Rysov v lete 1840, ho pomenoval Meeraugspitze. Napísal: „Vypína sa tesne nad Meerauge a patrí mu zrejme piate miesto vo výškovom poradí“.[4][5]

Poloha upraviť

Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[6] Leží na hranici Slovenska a Poľska, Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva a okresov Poprad a Powiat tatrzański. Zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obcí Tatranská Javorina a Tatranská Bukovina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Štrbské Pleso a Vyšné Hágy, juhovýchodne sa nachádza Nová Polianka, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby a Starý Smokovec a severne Tatranská Javorina.[7][8] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Mengusovská dolina.[3]

Opis upraviť

Štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Veľkým Mengusovským štítom (2 438 m n. m.) a Vysokou (2 547 m n. m.), presnejšie medzi Žabím sedlom (Žabím koňom) a Váhou (Ťažkým štítom).[4] Od východného vrcholu tvorí prvý hraničný bod medzi Slovenskom a Poľskom na hlavnom hrebeni a severozápadný vrchol je najvyšším bodom Poľska. Na sever vysiela dlhý vedľajší hrebeň medzi Dolinu Rybiego Potoku a Bielovodskú dolinu. Medzi Rysmi a najbližším západným susedom - Žabím koňom, leží Žabie sedlo. Od Ťažkého štítu na juhovýchode oddeľuje Rysy sedlo Váha a od Malých Rysov v bočnom, na sever vybiehajúcom hrebeni Sedielko pod Rysmi. Horolezecky najatraktívnejšia je 400 metrová východná stena.[5]

Rysy majú tri vrcholy:

  • prostredný (hlavný) (2 503,0 m n. m.),[2] leží na Slovensku.
  • severozápadný (2 498,7 m n. m.),[2] najvyšší bod Poľska.
  • juhovýchodný (2 473 m n. m.), leží na Slovensku.

Severozápadný vrchol zároveň slúži, od roku 2000, ako hraničný peší priechod po   červenej značke do Poľska. Otvorený je v čase letnej turistickej sezóny. Rysy (ich severozápadný vrchol) sú najvyšším bodom Poľska. Na úbočí Rysov sa v nadmorskej výške 2 250 m n. m. nachádza najvyššie položená horská chata v Tatrách i na Slovensku, Chata pod Rysmi. Na úpätí Rysov (na slovenskej strane) sa nachádzajú 3 malé karovo-morénové jazerá - Žabie plesá (Veľké, Malé a Vyšné), na poľskej strane ležia dve plesá: Czarny Staw pod Rysami a najväčšie tatranské pleso - Morskie Oko.

Severným smerom sa nachádza Veľký Žabí štít (2 263 m n. m.), Mlynár (2 170 m n. m.) a Ťažká veža (2 254 m n. m.), východne Žabí vrch (2 203 m n. m.), Kačacia veža (2 197 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rumanov štít (2 389 m n. m.) a Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), južne Vysoká (2 547 m n. m.), Zlomisková veža (2 133 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.), Ostrva (1 984 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.) a Malá Bašta (2 289 m n. m.) a západným Satan (2 422 m n. m.), Hlinská veža (2 330 m n. m.), Kôprovský štít (2 367 m n. m.), Žabia veža (2 340 m n. m.) a Miedziane (2 233 m n. m.).[8] Severozápadné steny padajú do Doliny Rybiego Potoku, ktorú odvodňuje Rybí potok do Bielej vody v povodí Dunajca, rovnakým smerom odteká aj voda z východne situovanej Ťažkej doliny, z ktorej vodu odvádza Ťažký potok. Juhozápadnú časť odvodňuje Hincov potok do rieky Poprad. Na vrchol vedie značený turistický chodník okolo Chaty pod Rysmi.[3]

Deaf Rysy upraviť

Od roku 2015 v prvý októbrový víkend organizuje Deaflympijský výbor Slovenska športovo-spoločenské podujatie Deaf Rysy. Na Štrbskom Plese je zraz a ubytovanie účastníkov, kde zároveň prebieha sprievodný program. Jeho súčasťou sú prednášky s projekciou krátkometrážnych filmov s tématikou zameranou na šport deaflympionikov a históriu športu nepočujúcich na Slovensku.[9] Súčasťou podujatia je vyhlásenie najúspešnejšieho športovca (Deaflympionik roka). Vrcholom je samotný výstup na Rysy, ktorého trasa sa však pri nepriaznivom počasí (ako tomu bolo v roku 2017) môže upraviť a skrátiť.[10]

Výhľady upraviť

Turisticky prístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež Nízke Tatry, Poľana, hrebeň Veľkej Fatry, Oravské Beskydy a mnohé vrchy v južnom Poľsku.[11]

Prístup upraviť

Rysy sú najvyšším tatranským vrcholom, na ktorý vedie turistický chodník. Pre turistov sú prístupné počas letnej turistickej sezóny. V čase od 1. novembra do 15. júna sú počas vysokohorskej uzávery (ochrana fauny a flóry) pre turistiku uzavreté. V roku 2016 na najexponovanejších miestach, v závere turistického chodníka na Chatu pod Rysmi, boli umiestnené nové technické pomôcky, ktoré uľahčujú turistom i vysokohorským nosičom výstup na Chatu pod Rysmi.[12]

Značkované trasy upraviť

Zo Slovenska upraviť

Z Poľska upraviť

Výstupy upraviť

Prvý známy letný výstup na Rysy uskutočnil v roku 1840 Eduard Blasy s priateľmi a so sprievodcom Jánom Rumanom-Driečnym starším, prvý zimný výstup uskutočnili Theodor Wundt a Jakub Horvay 10. apríla 1884. Prvou ženou bola v zime na Rysoch 17. februára 1905 budapeštianska horolezkyňa a lyžiarka Terézia Egenhofferová (1885 – 1940) s horským vodcom Jánom Franzom st.[5]

Roku 1899 navštívila Rysy poľsko-francúzska vedkyňa Maria Curieová-Skłodowská (1867 – 1934) s manželom Pierrom a roku 1913 neskorší vodca ruskej revolúcie, Vladimir Iľjič Lenin, na ktorého počesť sa počas socializmu v Česko-Slovensku konali výstupy na Rysy. Dňa 18. augusta 1939 spáchal na Rysoch samovraždu zakopanský pedagóg, básnik, kritik Adam Prochal (1890 – 1939). Ťažko znášal politické napätie spojené s pripravovanou hitlerovskou agresiou do Poľska.[5]

V roku 1886 upravili chodník od Morského oka a na najťažších miestach namontovali reťaze. Dňa 5. júla 2012 sa z poľskej strany Rysov zrútila skalná lavína a na asi 200 metrovom úseku poškodila reťaze a chodník nad Czarnym Stawom.[5]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-06-12]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c Turistická mapa 113 Vysoké Tatry 1 : 50 000. 12. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-680-4.
  3. ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-06-12]. Dostupné online.
  4. ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  5. ↑ a b c d e BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  6. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-06-12]. Dostupné online.
  7. ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-06-12]. Dostupné online.
  8. ↑ a b Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  9. ↑ Deaf Rysy 2016 - Deaflympijský výbor Slovenska [online]. deaflympic.sk, 2016-04-23, [cit. 2017-11-28]. Dostupné online.
  10. ↑ Televízny klub nepočujúcich [online]. rtvs.sk, [cit. 2017-11-28]. Dostupné online.
  11. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-06-12]. Dostupné online.
  12. ↑ Ako a prečo sa namontovali kovové schody na Rysy

Literatúra upraviť

Knihy upraviť

  • Šport, Bratislava, Andráši Július a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 6, Vysoké Tatry, 1985
  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
  • M. Orolin, Strmé cesty k Himalájam, Šport 1980.

Mapy upraviť

  • VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, č. 113, Turistická mapa 113 Vysoké Tatry 1 : 50 000, 12. vydanie, 2013, ISBN 978-80-8042-680-4
  • BB Mapy, Banská Bystrica, 6. časť, Vysoké Tatry Podrobná turistická a cykloturistická mapa 1 : 50 000 (príloha denníka Pravda), 1. vydanie, 2016

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rysy (vrch)

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rysy_(vrch)&oldid=7636044“