Rysy (vrch)
Rysy (2 503,0 m n. m.)[1] (poľ. Rysy, nem. Meeraugspitze, maď. Tengerszemcsúcs) sú jedným z najpopulárnejších vyhliadkových štítov hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Nachádzajú sa medzi Žabím sedlom (Žabím koňom) a Váhou (Ťažkým štítom) na slovensko-poľskej hranici.[2]
| Rysy | |
| vrch | |
 Turisticky prístupný hraničný vrchol Rysov (2 498,7 m n. m.)
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo |
| Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
| Obce | Vysoké Tatry, Tatranská Javorina |
| Katastrálne územie | Štrbské Pleso, Tatranská Javorina |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 498,6 m n. m. Najvyšší vrch Poľska |
| Súradnice | 49°10′45″S 20°05′19″V / 49,17906°S 20,08855°V |
| Najľahší výstup | cez Mengusovskú dolinu a sedlo Váha po   turistickej značke
|
| Prvovýstup | Eduard Blasy a sprievodca Ján Ruman Driečny starší |
| - dátum | 30. júl 1840 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Rysy | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Turisticky prístupný je hraničný vrchol s nadmorskou výškou (2 498,7 m n. m.), ktorý je zároveň najvyšším vrcholom Poľska | |
CharakteristikaUpraviť
Od východného vrcholu tvorí prvý hraničný bod medzi Slovenskom a Poľskom na hlavnom hrebeni a severozápadný vrchol je najvyšším bodom Poľska. Na sever vysiela dlhý vedľajší hrebeň medzi Dolinu Rybiego Potoku a Bielovodskú dolinu. Medzi Rysmi a najbližším západným susedom - Žabím koňom, leží Žabie sedlo. Od Ťažkého štítu na juhovýchode oddeľuje Rysy sedlo Váha a od Malých Rysov v bočnom, na sever vybiehajúcom hrebeni Sedielko pod Rysmi. Horolezecky najatraktívnejšia je 400 metrová východná stena.[3]
Rysy majú tri vrcholy:
- prostredný (hlavný) (2 503,0 m n. m.),[1] leží na Slovensku.
- severozápadný (2 498,7 m n. m.),[1] najvyšší bod Poľska.
- juhovýchodný (2 473 m n. m.), leží na Slovensku.
Severozápadný vrchol zároveň slúži, od roku 2000, ako hraničný peší prechod po červenej značke do Poľska. Otvorený je v čase letnej turistickej sezóny. Rysy (ich severozápadný vrchol) sú najvyšším bodom Poľska.
Na úbočí Rysov sa v nadmorskej výške 2 250 m n. m. nachádza najvyššie položená horská chata v Tatrách i na Slovensku, Chata pod Rysmi.
Na úpätí Rysov (na slovenskej strane) sa nachádzajú 3 malé karovo-morénové jazerá - Žabie plesá (Veľké, Malé a Vyšné), na poľskej strane ležia dve plesá: Czarny Staw pod Rysami a najväčšie tatranské pleso - Morskie Oko.
NázovUpraviť
Názov Rysy (zhodný v slovenčine aj v poľštine) pochádza z goralského rysy, čo je pomenovanie pre čiary, ryhy či štrbiny, ktoré sú viditeľné pri pohľade zo severu na vrchol Rysov a tiež na severné steny Mengusovských štítov. Tieto žľaby sú často i v lete zasnežené a tak sa vynímajú na tmavom žulovom podloží skalných stien. Nemá teda nič spoločného s rovnomennou mačkovitou šelmou. Pred 1. svetovou vojnou ich dokonca propagovali pod názvom uhorské/maďarské alebo tatranské Rigi (podľa vrchu Rigi, čo je výrazný a turisticky obľúbený vrch vo Švajčiarsku), pre ich široký výhľad. Prvý turistický návštevník Eduard Blasy so svojimi priateľmi, ktorý vystúpil na vrchol Rysov v lete 1840, ho pomenoval Meeraugspitze. Napísal: „Vypína sa tesne nad Meerauge a patrí mu zrejme piate miesto vo výškovom poradí“.[2][3]
.
PrvovýstupyUpraviť
Prvý známy letný výstup na Rysy uskutočnil v roku 1840 Eduard Blasy s priateľmi a so sprievodcom Jánom Rumanom-Driečnym starším, prvý zimný výstup uskutočnili Theodor Wundt a Jakub Horvay 10. apríla 1884. Prvou ženou bola v zime na Rysoch 17. februára 1905 budapeštianska horolezkyňa a lyžiarka Terézia Egenhofferová (1885 – 1940) s horským vodcom Jánom Franzom st.[3]
Známe výstupyUpraviť
Roku 1899 navštívila Rysy poľsko-francúzska vedkyňa Maria Curieová-Skłodowská (1867 – 1934) s manželom Pierrom a roku 1913 neskorší vodca ruskej revolúcie, Vladimir Iľjič Lenin, na ktorého počesť sa počas socializmu v Česko-Slovensku konali výstupy na Rysy. Dňa 18. augusta 1939 spáchal na Rysoch samovraždu zakopanský pedagóg, básnik, kritik Adam Prochal (1890 – 1939). Ťažko znášal politické napätie spojené s pripravovanou hitlerovskou agresiou do Poľska.[3]
V roku 1886 upravili chodník od Morského oka a na najťažších miestach namontovali reťaze. Dňa 5. júla 2012 sa z poľskej strany Rysov zrútila skalná lavína a na asi 200 metrovom úseku poškodila reťaze a chodník nad Czarnym Stawom.[3]
Deaf RysyUpraviť
Od roku 2015 v prvý októbrový víkend organizuje Deaflympijský výbor Slovenska športovo-spoločenské podujatie Deaf Rysy. Na Štrbskom Plese je zraz a ubytovanie účastníkov, kde zároveň prebieha sprievodný program. Jeho súčasťou sú prednášky s projekciou krátkometrážnych filmov s tématikou zameranou na šport deaflympionikov a históriu športu nepočujúcich na Slovensku.[4] Súčasťou podujatia je vyhlásenie najúspešnejšieho športovca (Deaflympionik roka). Vrcholom je samotný výstup na Rysy, ktorého trasa sa však pri nepriaznivom počasí (ako tomu bolo v roku 2017) môže upraviť a skrátiť.[5]
PrístupUpraviť
Značkované trasyUpraviť
Zo SlovenskaUpraviť
- po
modrej značke od Popradského plesa Mengusovskou dolinou cez rázcestie Nad Žabím potokom, odtiaľ po 
červenej značke okolo Žabích plies a Chaty pod Rysmi cez sedlo Váha, trvanie: ↑ 3:35 h, ↓ 2:45 h
Z PoľskaUpraviť
- po červenej značke od Morskiego Oka okolo Czarneho Stawu pod Rysami, trvanie: ↑ 4:00 h, ↓ 3:05 h
UpozornenieUpraviť
Rysy sú najvyšším tatranským vrcholom, na ktorý vedie turistický chodník. Pre turistov sú prístupné počas letnej turistickej sezóny. V čase od 1. novembra do 15. júna sú počas vysokohorskej uzávery (ochrana fauny a flóry) pre turistiku uzavreté.
Zjednodušenie prístupuUpraviť
V roku 2016 na najexponovanejších miestach, v závere turistického chodníka na Chatu pod Rysmi, boli umiestnené nové technické pomôcky, ktoré uľahčujú turistom i vysokohorským nosičom výstup na Chatu pod Rysmi.[6]
GalériaUpraviť
Výhľad z vrcholu Rysov, zľava Ľadový štít, Lomnický štít a Gerlachovský štít
Pohľad z vrcholu Rysov na vrchy Belianskych Tatier
Výhľad z vrcholu Rysov
Pohľad z vrcholu Rysov do doliny Žabích plies
Dolu Czarny Staw pod Rysami a Morskie Oko, ležia skoro o 1000 m nižšie ako vrchol Rysov
Vrchol Rysov na ktorom nechýba schránka s vrcholovou knihou
ReferencieUpraviť
- ↑ a b c Turistická mapa 113 Vysoké Tatry 1 : 50 000. 12. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-680-4.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c d e BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ Deaf Rysy 2016 - Deaflympijský výbor Slovenska [online]. deaflympic.sk, 2016-04-23, [cit. 2017-11-28]. Dostupné online.
- ↑ Televízny klub nepočujúcich [online]. rtvs.sk, [cit. 2017-11-28]. Dostupné online.
- ↑ Ako a prečo sa namontovali kovové schody na Rysy
LiteratúraUpraviť
KnihyUpraviť
- Šport, Bratislava, Andráši Július a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 6, Vysoké Tatry, 1985
MapyUpraviť
- VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, č. 113, Turistická mapa 113 Vysoké Tatry 1 : 50 000, 12. vydanie, 2013, ISBN 978-80-8042-680-4
- BB Mapy, Banská Bystrica, 6. časť, Vysoké Tatry Podrobná turistická a cykloturistická mapa 1 : 50 000 (príloha denníka Pravda), 1. vydanie, 2016
Pozri ajUpraviť
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rysy (vrch)
Externé odkazyUpraviť
- Poloha na turistickej mape
- Poloha na turistickej/cykloturistickej mape
- 360° virtuálny panoramatický výhľad z vrcholu Rysov na okolité vrchy na PeakFinder.org (po anglicky)
- Deaf RYSY 2016 [online]. facebook.com, [cit. 2017-11-28]. Dostupné online.