Ťažký štít
Ťažký štít[1] (2 500,0 m n. m.[2]; staršie Český štít, poľ. Ciężki Szczyt, nem. Martin Róth Spitze, maď. Róth Márton csúcs) je štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Je súčasťou skupiny štítov, označovanej „Koruna Vysokej“ – Ťažký štít, dvojvrcholová Vysoká a Dračí štít. Leží v závere Dračej dolinky nad Štrbským Plesom, približne 17 km severozápadne od Popradu.[3]
| Ťažký štít | |
| vrch | |
 Koruna Vysokej, vľavo Ťažký štít.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obce | Tatranská Javorina, Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Poprad |
| Nadmorská výška | 2 500,0 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′25″S 20°05′34″V / 49,1735°S 20,0927°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
| Prvovýstup | Ernst Dubke Ján Franz |
| - dátum | 7. júl 1904 |
  | |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Ťažký štít | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov upraviť
Názov prevzal od Ťažkej doliny, ktorá sa v minulosti istý čas nazývala Česká dolina. Názov vznikol nesprávnym prekladom goralského slova ciezky. Ťažkú dolinu prví navštevovali pastieri z Jurgova, Čiernej Hory, Repiska a Lendaku, ktorí tu už v 17. storočí pásli dobytok. Bola to namáhavá cesta a preto ju vo svojom goralskom dialekte nazvali češkou - ťažkou. Známy tatranský bádateľ Juraj Buchholtz ju ako prvý zapísal na papieri ako „do Ceszkého“ (čítaj do ceškého). Cestovatelia ju tak začali volať, ale do turistických sprievodcov a opisov cestovateľských zážitkov sa dostal aj nezmyselný preklad Böhmisches Tal (Česká dolina), ktorý uverejnil pruský geograf Albrecht Sydow v diele Bemerkungen auf einer Reise im Jahre 1827 durch die Beskiden über Krakau und Wieliczka nach den Central-Karpathen (Poznámky na ceste v roku 1827 Beskydami cez Krakov a Wieliczku do Centrálnych Karpát), Berlín 1830.[4] Názov prebrali ďalší autori a názov prenikol aj do poľských máp a turistických sprievodcov ako Czeska Dolina. Keďže v poľskej onomastike prevláda aj naďalej zhodná forma s historickým názvom ľudového názvu - Dolina Ciężka (Ťažká dolina) a rovnako aj štít a pleso, je už zakotvená natrvalo v poľskom názvosloví ako Ťažká dolina.[5]
V 19. storočí v nemeckom a maďarskom názvosloví označovali Ťažký štít ako „severný satelit Vysokej“: Tátra-Spitze-Nordtrabant, Nordtrabant der Tátraspitze, Tátracsúcs éjzsaki mellékcsúcsa. František Dénes v roku 1888 štít nazval Štítom Martina Rótha, Martin Róth Spitze, Róth Márton csúcs, na počesť profesora Martina Rótha. Toto pomenovanie sa v názvosloví zachovalo dodnes.[6][5]
Poloha upraviť
Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[7] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Štrbské Pleso a Vyšné Hágy, juhovýchodne sa nachádza Nová Polianka, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby a Starý Smokovec a severne Tatranská Javorina.[8][2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Mengusovská dolina.[3]
Opis upraviť
Ťažký štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Rysmi (2 503 m n. m.) a Vysokou (2 547 m n. m.). Od Rysov je oddelený turisticky dostupným sedlom Váha, od Vysokej Štrbinou pod Ťažkým štítom. Na juhozápad z neho vybieha hrebeň Kôpky, kde ho sedielko Dračia bránka delí od vežičky Veľký pazúrik.[5] Do turisticky frekventovanej Dolinky pod Váhou spadá 220 metrovou západnou stenou. Horolezecky najzaujímavejšia, hoci dolu trochu lámavá, je severovýchodná stena nad Ťažkou dolinou.
Severným smerom sa nachádzajú Rysy (2 503 m n. m.), Ťažká veža (2 254 m n. m.) a Mlynár (2 170 m n. m.), východne Kačacia veža (2 197 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rumanov štít (2 389 m n. m.) a Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), južne Vysoká (2 547 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.), Zlomisková veža (2 133 m n. m.) a Ostrva (1 984 m n. m.) a západným Malá Bašta (2 289 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.) a Žabia veža (2 340 m n. m.).[2] Severné steny padajú do Ťažkej doliny, z ktorej voda odteká riečkou Biela voda do Dunajca, južne leží Dračia dolinka, z ktorej vodu odvádza prítok Ľadového potoka, smerujúceho do Batizovského potoka a rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no západne stojí turisticky dostupná Chata pod Rysmi.[3]
Výhľady upraviť
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[8] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež Nízke Tatry, Poľana, hrebeň Veľkej Fatry, Oravské Beskydy a mnohé vrchy v južnom Poľsku.[9]
Prístup upraviť
Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto je dostupný len s horským vodcom. Blízkym sedlom Váha vedie 
červeno značený chodník z Mengusovskej doliny okolo Chaty pod Rysmi na Rysy.[3]
Výstupy upraviť
- 1904 Prvý výstup Ernst Dubke a Ján Franz st., severozápadným hrebeňom, II-III.
- 1909 Prvovýstup J. Roguská, Wawrzyniec Żuławski, od juhu z Dračej dolinky, II, normálna cesta.
- 1932 Prvovýstup W. Stanislawski a Marek Żuławski severovýchodným žľabom z Ťažkej doliny, V.[10]
Dvojica prvých návštevníkov štítu - Ernst Dubke a Ján Franz st. si vybrala cestu z Mengusovskej doliny do sedla Váha a z nej severozápadným hrebeňom na vrchol. Bola to túra II. a III. obťažnosti (podľa dnešných kritérií). V zime prví na štíte boli 23. marca 1913 maďarskí horolezci Károly Lajos Horn a Ernő Kátai. Horn bol budapeštiansky inžinier, autor mnohých článkov o tatranskom horolezectve a lyžovaní. Mal za sebou viacero tatranských prvovýstupov. Horolezcov láka najmä 400 metrov vysoká severovýchodná stena, ktorú prví zliezli 27. augusta 1932 W. Stanislawski a varšavský maliar Marek Żuławski (brat Wawrzynca Żuławského). Prevažná časť ich cesty je dnes hodnotená ako veľmi ťažká (V.) a jedna z najkrajších vo Vysokých Tatrách.[6]
Galéria upraviť
-
-
Koruna Vysokej z juhu
-
Koruna Vysokej
Referencie upraviť
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-06-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-06-07]. Dostupné online.
- ↑ dostupné online
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-06-07]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-06-07]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-06-07]. Dostupné online.
- ↑ KROUTIL, František. Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
- M. Orolin, Strmé cesty k Himalájam, Šport 1980.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ťažký štít
