Dračí štít

vrch vo Vysokých Tatrách

Dračí štít (poľ. Smoczy Szczyt, nem. Déchy-spitze, maď. Déchy-csúcs) je súčasťou najkrajšej skupiny štítov vo Vysokých Tatrách, označovanej ako „Koruna Vysokej“: Ťažký štít, dvojvrcholová Vysoká a Dračí štít. Nachádza sa v juhovýchodnom bočnom hrebeni, ktorý vybieha z Vysokej. Je medzi horolezcami obľúbený pre pevnú skalu a krásne výhľady.

Dračí štít
vrch
Ciężki Szczyt, Wysoka, Smoczy Szczyt a1.jpg
Koruna Vysokej, vpravo zubatejší Dračí štít.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 2 523 m n. m.
Súradnice 49°10′17″S 20°05′45″V / 49,1713889°S 20,0958333°V / 49.1713889; 20.0958333
Najľahší výstup II-III, len pre horolezcov.
Prvovýstup Alfred Martin, Ján Breuer ml.
 - dátum 1905
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Drači štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

TopografiaUpraviť

Má dva vrcholy – severozápadný Malý Dračí štít (2 518 m n. m.) a juhovýchodný Veľký Dračí štít (2 523 m n. m.). Od Vysokej ho oddeľuje Vyšné Dračie sedlo (2 490 m n. m.). Bočný juhovýchodný hrebeň pokračuje na Veľký dračí zub a Malý dračí zub, Vyšnú štrbinu pod Ihlou, Ihlu v Dračom, Nižnú štrbinu pod Ihlou a tri Ošarpance - Veľký ošarpanec, Prostredný ošarpanec a Malý ošarpanec. Tento hrebeň oddeľuje Rumanovu dolinku od Kotlinky pod Dračím sedlom.[1]

NázovUpraviť

Je spojený s povesťami o tatranských drakoch, šarkanoch (poľ. smok, siarkan, nem. Drache, maď. sarkány). Správy o šarkanoch boli založené na rozprávaniach o nálezoch kostier neznámych zvierat, možno jaskynných medveďoch, ktoré nachádzali hľadači pokladov. Z nich sa časom pretvorili do ľudových povestí, napríklad aj tá o šarkanovi, ktorý žil nad Zlomiskami a nechal sa obsluhovať unesenou dievčinou z Mengusoviec, ktorú napokon vyslobodila jej matka. Drak, potom ako ho prekliala, skamenel. Zubatý hrebeň, ktorý sa tiahne z Vysokej na juh a juhovýchod, to sú pozostatky z draka. Z iniciatívy Uhorského karpatského spolku začiatkom 20. storočia dostal meno Déchy-spitze, Déchy-csúcs, na počesť cestovateľa - horolezca Mórica Déchyho.[1][2]

Niekoľko výstupovUpraviť

  • 1905 Prvý výstup Alfred Martin, vodca Ján Breuer ml., juhovýchodným hrebeňom od Nižnej štrbiny pod Ihlou, II-III.[2]
  • 1935 Zimný prvoýstup Wiktor Ostrowski a Justyn Tymon Wojsznis[2]
  • 1930 Prvovýstup S. Bernardzikievicz a A. Kenar, severozápadnou stenou z Rumanovej dolinky, III.
  • 2005 Prvovýstup „Cesta pre Lukáša“, M. Bobovčák, I. Franková a M. Medvec, VI.[3]

Tri cesty v južnej stene má A. Puškáš.

ObeteUpraviť

Dňa 17.8.2018 pri zostupe z Dračieho štíta zahynuli dvaja horolezci, Juraj F. († 19) a Roman H. († 41), keď sa im pravdepodobne uvolnilo istenie a spadli z výšky 100-200 metrov. Dvojicu horolezcov našli príslušníci Horskej záchrannej služby v noci pod južnou stenou Dračieho štítu už bez známok života.

Dňa 1.9.2018 našli príslušníci Horskej záchrannej služby telo 19-ročného Čecha, ktorý sa na Dračí štít vybral bez potrebného výstroja.

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b c BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  3. KROUTIL, František. Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť