Hlavný hrebeň Vysokých Tatier
Hlavný hrebeň Vysokých Tatier sa tiahne v dĺžke 26 km od Ľaliového po Kopské sedlo. Výškové rozdiely predstavujú úhrnom asi 10 700 m, teda prevýšenie asi polovicu – v oboch smeroch, hraničné sedlá sa výškou až tak nelíšia. Jeho prechod patrí k vážnym horolezeckým podujatiam vytrvalostného typu, podľa sprievodcov ide sumárne o 94 hodín lezenia a chodenia cez 90 štítov.
Uvádzané sú výraznejšie štíty a veže v tomto hrebeni od západu na východ, ako aj sedlá a štrbiny medzi nimi – tie sú kurzívou. Kvôli prehľadnosti je zoznam rozdelený na tri časti. Prvý úsek po severozápadný vrchol Rysov tvorí štátnu hranicu s Poľskom.
Pohraničný úsek: Ľaliové sedlo – Rysy
upraviťĽaliové sedlo – Krajná Kopa – Krajné sedlo – Predná kopa – Svinické sedlo – Svinica – Nižná svinicová štrbina – Vrátka – Valentkovo sedlo – Valentkova – Hladké sedlo – Hladký štít – Kotolnicová priehyba – Veľká Kotolnica – Predná kotolnicová lávka – Malá Kotolnica – Prostredná Kotolnica – Zadná Kotolnica –Východná Kotolnica – Zadná kotolnicová lávka – Prostredná kotolnicová lávka – Veľká Kotolnica – Čierna lávka – Nižný kostúr – Nižná liptovská lávka – Vyšný kostúr – Vyšná liptovská lávka – Hrubý štít – Malý Hrubý štít – Západná deravá štrbina – Deravá vežička – Východná deravá štrbina – Deravá veža – Krivé sedlo – Piargová veža – Chalubińského brána – Kopa nad Chalubińského bránou – Sedlo nad Chalubińského bránou – Chalubińského vežička – Temnosmrečinská veža – Piargová štrbina – Druhý Mních – Štrbina pod Druhým mníchom – Čubrina – Hincovo sedlo – Mengusovská vežička – Mengusovská štrbina – Veľký Mengusovský štít – Vyšné Mengusovské sedlo – Veľká mengusovská ihla – Štrbina v mengusovských ihlách – Malá mengusovská ihla – Prostredný Mengusovský štít – Mengusovské sedlo – Chlapík – Východný Mengusovský štít – Východné Mengusovské sedlo – Hincova veža – Hincova štrbina – Hincova vežička – Vyšná Hincova priehyba – Hincova kopa – Nižná Hincova priehyba – Západný volí roh – Západná volia štrbina – Východná volia štrbina – Východný volí roh – Malá Rohatá štrbina – Rohatý hrebeň – Veľká Rohatá štrbina – Rohatá vežička – Veľká volia štrbina – Volia veža – Východná volia štrbina – Západná volia štrbina – Žabia veža – Vyšné Žabie sedlo – Žabí kôň – Žabie sedlo – Západná veža nad Žabím sedlom – Prostredná veža nad Žabím sedlom – Východná veža nad Žabím sedlom – Štrbina nad vežami.[1]
Úsek: Rysy – Východná Vysoká
upraviťRysy – Zadná priehyba v Rysoch – Prostredná priehyba v Rysoch – Predná priehyba v Rysoch – Kopa nad Váhou – Váha – Ťažký štít – Štrbina pod Ťažkým štítom – Vysoká – Štrbina vo Vysokej – Západné Rumanovo sedlo – Západný Rumanov zub – Prostredné Rumanovo sedlo – Východný Rumanov zub – Východné Rumanovo sedlo – Bartkova veža – Bartkova štrbina – Malý Ganek – Malá Gánkova štrbina – Prostredná Gánkova štrbina – Gánok – Gánkova štrbina – Rumanov štít – Rumanova štrbina – Rumanov štít – Vyšná zlobná štrbina – Zlobné zuby – Zlobná bránka – Zlobivá – Vyšná zlobná lávka –Wachterova veža – Nižná zlobná lávka – Zlobná kopa – Prostredná zlobná štrbina – Zlobná kôpka – Nižná zlobná štrbina – Západný železný štít – Západná železná brána – Malá Snežná kopa – Nižná Snežná lávka – Prostredná Snežná kopa – Vyšná Snežná lávka – Hrubá Snežná kopa – Východná železná brána – Východný železný štít – Zlomisková štrbina – Popradský Ľadový štít – Popradská Ľadová štrbina – Vyšné kačacie sedlo – Kačací štít – Prostredné kačacie sedlo – Kačací hrb – Nižné kačacie sedlo – Batizovská vežička – Nižná batizovská štrbina – Batizovská kopa – Prostredná batizovská štrbina – Batizovská ihla – Malý Batizovský štít – Vyšná batizovská štrbina – Batizovský štít – Západné Batizovské sedlo – Batizovský hrb – Východné Batizovské sedlo – Zadný Gerlach – Vyšná Lavínová priehyba – Lavínové zuby – Nižná Lavínová priehyba – Lavínový štít – Lavínová štrbina – Lavínová veža – Lavínové sedlo – Veľká Litvorová veža – Predná Gerlachovská lávka – Gerlachovská vežička – Zadná Gerlachovská lávka – Malá Litvorová veža – Lučivnianska lávka – Lučivnianska veža – Litvorové sedlo – Litvorový štít – Velické sedlo – Velický štít – Malý Velický štít – Nižná Velická lávka – Zamrznutá kopa – Poľský hrebeň. [1]
Úsek: Východná Vysoká – Kopské sedlo
upraviťVýchodná Vysoká – Prielom – Veža nad Prielomom – Sedlo nad Prielomom – Divá veža – Divá štrbina – Južné Divé sedlo – Divý hrb – Prostredné Divé sedlo – Južná divá ihla – Divý zárez – Severná divá ihla – Severné Divé sedlo – Svišťový štít – Svišťové sedlo – Rovienková stena – Rovienková priehyba – Hranatá veža – Vyšné Rovienkové sedlo – Rovienková veža – Rovienkové sedlo – Kresaný roh – Malý Závrat – Malý Javorový štít – Javorová škára – Javorová štrbina – Javorový štít – Javorové sedlo – Malý Ostrý štít – Prielom v Ostrom – Ostrý štít – Jurzycovo sedielko – Jurzycov zub – Biela lávka – Malá zbojnícka veža – Prostredná zbojnícka veža – Veľká zbojnícka veža – Zbojnícke sedlo – Široká veža – Sedielko – Malý Ľadový štít – Ľadová štrbina – Ľadový štít – Ľadový kôň – Ľadová priehyba – Zadný Ľadový štít – Vyšné Ľadové sedlo – Snehový štít – Snehová priehyba – Snehová strážnica – Prielom pod Snehovým – Snehový hrb – Ľadové sedlo – Nižná Barania strážnica – Sedlo baraních strážnic – Vyšná Barania strážnica – Stolarczykovo sedlo – Malá čierna veža – Prostredná čierna veža – Veľká čierna veža – Papirusova štrbina – Čierny štít – Nižné Čierne sedlo – Čierne sedlo – Kolový štít – Kolová štrbina – Zmrzlá veža – Zmrzlé sedlo – Belasá veža – Kolové sedlo – Jahňací štít – Jahňací hrb – Zadné Kopské sedlo – Kopský hrb – Kopské sedlo.[1][2]
Horolezecké prechody hlavného hrebeňa (a pokusy)
upraviťPrvé pokusy v medzivojnovom období boli neúspešné, nedokončené. Neskôr sa hrebeňovka občas ešte predlžovala o Belianske (Ždiarske sedlo) a Západné Tatry (sedlo Huty). Chodievali sa aj varianty s Krivánskou či Lomnickou rázsochou. Dakedy sa obchádzali najťažšie vrcholy, najmä Východný železný štít (Tilleho hrana). Prevažne pri zimných pokusoch došlo k niekoľkým úmrtiam.
Stručný výber zaujímavých prechodov a pokusov (smer západ – východ je označený Z – V):
- 1946 Prvý úspešný letný prechod, i keď boli obídené 4 vrcholy, A. Górka a K. Paszucha, V – Z.
- 1949 Druhý letný, K. Jakubowski a Z. Wegrzynowicz, Z – V.
- 1952 Prvý slovenský prechod, J. Brandobur, M. Mereš, J. Mešter, A. Mrkos, F. Kele ml. a Arno Puškáš, V – Z.
- 1953 R. Kuchař a B. Svatoš, tri a pol dňa (vtedy rekord), Z – V.
- 1953 December, prvý zimný prechod, M. Matras a J. Mlezák, Z – V.
- 1955 Tretí zimný prechod, I. Kluvánek, F. Kele ml., I. Lehotský, M. Mereš a J. Psotka, Z – V. Nevídané mediálne pokrytie.
- 1970 Zimný prechod Západné – Vysoké – Belianske Tatry, I. Dieška, O. Pochylý a P. Pochylý, ďalší piati nedokončili (omrzliny).
- 1970 Zimný tragický pokus napriek vyhlásenému lavínovému nebezpečenstvu, v lavíne zahynuli V. Antončik a R. Janda.
- 1974 Zimný prechod A. Halás, J. Just, J. Zaťko, M. Zaťko a P. Valovič, V – Z.
- 1978 Prvý zimný sóloprechod Západné – Vysoké – Belianske Tatry, 75 km, P. Pochylý, 16 dní.
- 1990 Zimný prechod Paľo Puškár a Miro Turcer z Východu na Západ za 10 dní, alpskym stylom bez akejkolvek podpory
- 1994 Letný prechod V. Linek, 3 dni, pokus s ním začínal aj J. Kardhordó a J. Krištín, Z – V.
- 1997 Zimné sólo, V. Plulík, 3 dni, 50 hodín lezenia, V – Z.
- 1999 Letné sólo V. Plulík za 27 hodín, V – Z.
- 2013 Zimný prechod Západné – Vysoké – Belianske Tatry, M. Sabovčík, A. Kadlečík, 15 dní. Prvý prechod družstva alpským štýlom, t.j. bez akejkolvek podpory.
Referencie
upraviť- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, I.- X. diel.
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1.- 3. diel, Olympia Praha 1977.
- J. Hlaváček, Podrobný plán Vysokých Tater, Praha 1984.
Externé odkazy
upraviť- Tatranská hřebenovka na papíře - nákres Ivana Diešky
- M. Sabovčík o prechode tatranského hrebeňa
- Príbehy tatranských štítov VI - Barabášov film Stopy na hrebeni, 2013
- Prechod masívom Tatier - podrobná správa Pavla Pochylého
- V. Plulík v zime 1997 Archivované 2014-06-05 na Wayback Machine
- V. Linek 1994, podrobný opis