Velický štít

vrch vo Vysokých Tatrách

Velický štít[1] (2 319 m n. m.[2]) je vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží nad Tatranskou Poliankou, približne 15 km severozápadne od Popradu.[3] Južne stojí Sliezsky dom.[2]

Velický štít
vrch
Velický štít
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 319 m n. m.
Súradnice 49°10′26″S 20°08′06″V / 49,174°S 20,1349°V / 49.174; 20.1349
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup A. Otto, P. Čižák
 - dátum 12. august 1897
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Velický štít
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Názov upraviť

Jeho názov je odvodený od bývalej obce, dnes mestskej časti Veľká.

Poloha upraviť

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy, Nová Polianka a Tatranská Polianka, juhovýchodne leží Starý Smokovec a Tatranská Lesná, východne Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Štrbské Pleso.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Velická dolina.[3]

Opis upraviť

Velický štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Lavínovým štítom (2 606 m n. m.) a Východnou Vysokou (2 428 m n. m.). Velické sedlo ho oddeľuje od Litvorového štítu, Poľský hrebeň od Východnej Vysokej. Južná stena spadá do Velickej doliny. Na sever vybieha hrebeň cez Velickú priehybu na Hrubú vežu a oddeľuje Litvorovú dolinu od Svišťovej doliny.[5] Hoci štít nie je veľmi vysoký ani výrazný, je turistom dobre známy, lebo ho zblízka vidno z frekventovaného sedla Poľský hrebeň.

Severným smerom sa nachádza Mlynár (2 170 m n. m.), Hrubá veža (2 086 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.) a Predná Javorová veža (2 203 m n. m.), východným Svišťový štít (2 383 m n. m.), Divá veža (2 373 m n. m.), Východná Vysoká (2 428 m n. m.), Slavkovský štít (2 452 m n. m.), Bradavica (2 476 m n. m.) a Veľká Granátová veža (2 318 m n. m.), južným Kvetnicová veža (2 433 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.) a Lavínový štít (2 606 m n. m.) a západným Batizovský štít (2 448 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Litvorový štít (2 413 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Kačacia veža (2 197 m n. m.).[2] Severné svahy padajú do Litvorovej doliny, ktorú odvodňuje Biela voda do Dunajca, južne sa nachádza Velická dolina, z ktorej voda odteká Velickým potokom do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady upraviť

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Volovské vrchy a vrchy v južnom Poľsku.[7]

Prístup upraviť

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi. Blízkym sedlom Poľský hrebeň na východnom úpätí prechádza   zeleno značený turistický chodník z Tatranskej Polianky okolo chaty Sliezsky dom, ktorý sa pod sedlom pripája na   modro značenú trasu z Lysej Poľany cez Litvorovú dolinu a sedlo Prielom ku Zbojníckej chate a do Tatranskej Lomnice.[3][6]

Výstupy upraviť

Štít je dostupný len s horským vodcom. Z horolezeckých výstupov v minulosti možno spomenúť:

  • 1905 Prvovýstup A. Grósz s druhmi, hrebeňom od Velického sedla, II-III.
  • 1907 Prvovýstup A. Otto a P. Čizák, hrebeňom od sedla Poľský hrebeň, II.
  • 1973 Prvovýstup „Diretissima“ severnej steny, Z. Brázdil, J. Holec a J. Romanovský, V+ A2.

Referencie upraviť

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
  2. a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
  5. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  6. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia Praha 1977.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť