Kvetnicová veža

	Kvetnicová veža
	vrch
	Kvetnicová veža a Gerlechovský štít z Velickej doliny
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obec	Vysoké Tatry
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	2 432,9 m n. m. ;
Súradnice	49°09′37″S 20°08′33″V / 49,1603°S 20,1424°V
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Prvovýstup	Tytus Chałubiński, Józef Stolarczyk
- dátum
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Kvetnicová veža^[1] (2 432,9 m n. m.^[2]) je vrch nad Gerlachovským kotlom v Tatrách na Slovensku. Vypína sa nad Velickým plesom, severne od Novej Polianky, približne 14 km severozápadne od Popradu.^[3]

Poloha upraviť

Nachádza sa na juhovýchode strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.^[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.^[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy, Nová Polianka a Tatranská Polianka, juhovýchodne ležia Tatranské Zruby a Starý Smokovec a juhozápadne Štrbské Pleso.^[5]^[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a národnej prírodnej rezervácii Velická dolina.^[3]

Kvetnicová veža leží na juhovýchodnom konci Gerlachovskej rázsochy, vo východnej vetve, vybiehajúcej z Kotlového štítu.^[6] Nachádza sa tak asi 700 m juhovýchodne od Gerlachovského štítu, v rázsoche tvoriacej východné rameno Gerlachovského kotla, priamo nad Velickou dolinou. Ňou odteká voda zo severovýchodných a východných častí masívu, ktorú cez Velické pleso odvádza Velický potok do rieky Poprad. Rovnakým smerom prúdi i voda z juhozápadných svahov, odtekajúca potokom Hromadná voda.^[5] Severne leží Dlhé pleso, na juhovýchodnom úpätí pri Velickom plese stojí horský hotel Sliezsky dom.^[2]

Západne sa nachádza Kotol (2 367 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Kotlový štít (2 601 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.) a Batizovský štít (2 448 m n. m.), severne Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Litvorový štít (2 413 m n. m.), Velický štít (2 319 m n. m.), Východná Vysoká (2 429 m n. m.) a Bradavica (2 428 m n. m.), východne Velické Granáty (2 420 m n. m.), Slavkovská kopa (2 346 m n. m.), Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a Senná kopa (1 848 m n. m.) a južne Veľký Krížny kopec (1 325 m n. m.) a Suchý vrch (1 793 m n. m.).^[2] Na vrchol nevedie značená turistická trasa.^[3]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol^[5] umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné okolité doliny a vrcholy Vysokých Tatier, no tiež Podtatranská kotlina, Nízke Tatry, Poľana, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Volovské vrchy, Branisko a Bachureň.^[7]

Vrch sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku^[3], preto prístup naň je možný len s horským vodcom. Pri Sliezskom dome je významná križovatka turistických trás, kde sa križuje červeno značená Tatranská magistrála a zeleno značený chodník z Tatranskej Polianky do sedla Poľský hrebeň.^[2]

↑ ^a ^b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-11]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-11]. Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-11]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-11]. Dostupné online.
↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-11]. Dostupné online.