Józef Stolarczyk (* 12. február 1816, Wysoka pri Jordanówe, Poľsko – † 6. júl 1893, Zakopané, Poľsko) bol známy poľský horolezec, prvý rektor a prepošt Zakopaného.

Józef Stolarczyk
poľský kňaz, horolezec
Józef Stolarczyk
Narodenie12. február 1816
Wysoka, Poľsko
Úmrtie6. júl 1893 (77 rokov)
Zakopané, Poľsko
Národnosťpoľská
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Józef Stolarczyk

Zo životopisu

upraviť

Pochádzal z rodiny Jędrzeja Stolarczyka a Agaty rod. Działek. Vyštudoval piaristické gymnázium v Podolínci na Spiši. Teológiu študoval v seminári v Tarnówe. Dňa 28. augusta 1842 bol vysvätený za kaplána. Pôsobil ako kňaz v Makówe (1842 – 1843), v Nowom Targu (do marca 1847), ako vikár v Tarnówe (máj – december 1847). Dňa 6. januára 1848 bol menovaný za prepošta Zakopaného. Získal si rešpekt a dôveru farníkov. Rozšíril drevený kostol a začal s výstavbou nového z tehál. Vytvoril prvý cintorín a založil prvú školu v Zakopanom. Prispel k popularizácii a návštevnosti mesta ako nového letného horského strediska. Získal uznanie medzi jeho návštevníkmi i goralmi. Napísal spomienku na Výlet na Gerlachovský štít (1875).

Bol jeden z najlepších horolezcov tej doby. Medzi jeho najlepšie a najhodnotnejšie výstupy na tatranské štíty patrí prvovýstup na Baranie rohy (1867), ôsmy výstup na Gerlachovský štít (1874) a tretí na Ľadový štít.

Bol jeden zo spoluzakladateľov Polskiego Towarzystwa Tatrzańskiego (3. augusta 1873). V roku 1883 bol menovaný jeho čestným členom. Jeho menom bolo pomenované Stolarczykovo sedlo medzi Čiernym štítom a Baraními rohami a Stolarczykov žľab, ktorý spadá z Prednej kvetnicovej priehyby k Velickému plesu v masíve Gerlachu vo Vysokých Tatrách. Tade vystúpili prví poľskí horolezci 10. septembra 1874 v jeho spoločnosti na štít.[1] V Zakopanom po ňom pomenovali ulicu.

Pochovaný je na cintoríne Zasłużonych na Pęksowym Brzyzku v Zakopanom.

Referencie

upraviť
  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.