Ľadový štít

vrch vo Vysokých Tatrách

Ľadový štít[2] (2 627,3 m n. m.[3][4]; poľ. Lodowy Szczyt, nem. Eistaler Spitze, maď. Jégvölgyi csúcs) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nad Tatranskou Lomnicou, približne 16 km severne od Popradu.[5] Juhovýchodným smerom stojí Téryho chata.[4] Je tretí najvyšší štít Tatier a Poliaci ho považovali za najvyšší vrch Vysokých Tatier.[6]

Ľadový štít
vrch
Ľadový štít
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Vysoké Tatry, Tatranská Javorina
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Poprad, Dunajec
Nadmorská výška 2 627,3[1] m n. m.
Súradnice 49°11′55″S 20°10′58″V / 49,1985°S 20,1829°V / 49.1985; 20.1829
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup John Ball, W. Richter,
C. Ritter
 - dátum 1843
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Ľadový štít
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Názov upraviť

Zachovalo sa latinské meno Mons Anserinus a nemecké Gans, ktoré použil Juraj Buchholtz na svojej panoráme Tatier v roku 1717. Meno Gans (Hus) vyplýva z hojne na štíte rastúcej siverzii plazivej (Siverzia reptans), ktorú pre veľkú podobnosť považovali za mochnu husiu (Potentilla anserina), v spišsko-nemeckom nárečí Ganserich alebo Gänserich. Súčasný názov sa objavuje v písomnostiach z 19. storočia a je odvodený z mena Ľadovej dolinky. Sneh a ľad v tejto dolinke pretrváva aj počas letného obdobia. Štít jurgovskí pytliaci nazývali aj Wielki Kolba, z nemeckého mena Malej Studenej doliny Kolbachtal.[6][7]

Poloha upraviť

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[8] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[2] Najbližšími sídlami sú južne situovaný Starý Smokovec a Tatranská Polianka, juhovýchodne sa nachádza Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a severovýchodne Ždiar.[4] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom prechádza hranica národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina a NPR Studené doliny.[5]

Opis upraviť

Ľadový štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Širokou vežou (2 461 m n. m.) a Baraními rohmi (2 526 m n. m.), presnejšie medzi Ľadovou štrbinou (Malým Ľadovým štítom) a Ľadovou priehybou (Zadným Ľadovým štítom). Na západ z neho vybieha Suchý hrebeň. Najmohutnejšími stenami spadá na sever a severozápad, tie sa však málo lezú kvôli dlhým nástupom. Tam sa nachádzajú aj večné snehové (firnové) polia, ktoré dali štítu názov. Obľúbenejšia je východná stena nad Kotlinou Piatich spišských plies, blízko Téryho chaty.[6]

Severne sa nachádzajú Svišťovky (2 070 m n. m.), Malá (2 184 m n. m.) a Veľká Ľadová veža (2 387 m n. m.), Kopa brán (2 030 m n. m.) a Svinka (2 163 m n. m.), východne Kolový štít (2 418 m n. m.), Čierny štít (2 434 m n. m.), Snehový štít (2 465 m n. m.), Baranie rohy (2 526 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Pyšný štít (2 621 m n. m.) a Lomnický štít (2 633 m n. m.), južne Veľká lomnická veža (2 211 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.), Malý Ľadový štít (2 603 m n. m.), Široká veža (2 461 m n. m.) a Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a západne Javorový štít (2 418 m n. m.), Veľká ľadová veža (2 387 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.) a Široká (2 210 m n. m.).[4]

Vrch sa týči nad Suchou a Zadnou Javorovou dolinou na západe, ktorými odteká voda do Javorinky v povodí Dunajca, východne leží Malá Studená dolina, ktorou vodu odvádza Malý Studený potok do rieky Poprad. Juhovýchodne v Kotline Piatich spišských plies stojí Téryho chata.[5]

Výhľady upraviť

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[9] umožňuje kruhový rozhľad. Vďaka nadmorskej výške ponúka nerušený výhľad na mnohé vrcholy Vysokých Tatier a hrebeň Belianskych Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj časť Popradskej kotliny a mnohé pohoria a vrchy stredného a východného Slovenska a južného Poľska.[10]

Prístup upraviť

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Neďalekým Sedielkom prechádza   zeleno značená turistická trasa z Tatranskej Javoriny cez Javorovú dolinu k Téryho a Zamkovského chate.[5]

Na vrchol vedú trasy malej obťažnosti – I, ale Ľadový štít je prístupný len s horským vodcom. Navyše cesta od Sedielka cez Malý Ľadový štít s obchádzaním hrebeňa je orientačne náročná, zo severu „cez Koňa“ zasa exponovaná.[11]

Výstupy upraviť

Nie je vylúčené, že prví vystúpili na končiar pytliaci, lovci kamzíkov. Prvý písomný údaj o výstupe sa zachoval z roku 1835. Výstup podnikli traja berlínski vysokoškoláci Karl Hartlaub, Alexander Keyserling a Alexander Blasius. Známy je aj výstup na vrchol v roku 1843, kedy na vrchol vystúpili J. Ball (Angličan), W. Richter, C. Ritter, maďarský maliar s neznámym menom a traja sprievodcovia z poľského Jurgova. Vystúpili Suchým žľabom na Ľadovú štrbinu a na vrchol. Dňa 28. decembra 1891 prví v zimnom období vystúpili na Ľadový štít Theodor Wundt a horský vodca Jakub Horvay. Prvou obeťou bola barónka Mittnachtová zo Stuttgartu. Dňa 23. septembra 1911 v alkoholickom opojení, po oslave výstupu na vrchol, počas zostupu na hrebeni stratila rovnováhu.[7][12]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. TM 113 Vysoké Tatry (14. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
  2. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-30]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
  4. a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-30]. Dostupné online.
  6. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  7. a b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  8. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-30]. Dostupné online.
  9. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-30]. Dostupné online.
  10. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-30]. Dostupné online.
  11. KROUTIL, František. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
  12. ONDŘÍČEK, Jaroslav. Theodor Wundt v Tatrách. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 1, s. 8-9.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť