Otvoriť hlavné menu

Téryho chata

horská chata vo Vysokých Tatrách

Téryho chata (hovorovo nazývaná Terinka, Terynka[1] či Térynka) je najvyššie položená celoročne otvorená horská chata vo Vysokých Tatrách v nadmorskej výške 2015 m.n.m. Leží pri Piatich spišských plesách v Malej Studenej doline, nad skalnou stenou, odkiaľ pomyselne stráži túto dolinu.

Téryho chata
Teryho chata I.jpg

49°11′24″S 20°11′56″V / 49,19°S 20,198889°V / 49.19; 20.198889Súradnice: 49°11′24″S 20°11′56″V / 49,19°S 20,198889°V / 49.19; 20.198889
Nadmorská výška2 015 m n. m.
PohorieVysoké Tatry
PolohaMalá Studená dolina
Rok založenia1899
Najľahší výstupz Hrebienka
Poloha na Slovensku
RedHut.svg
Poloha na Slovensku
Ďalšie odkazy
CommonsTéryho chata
Webová stránkahttp://www.teryhochata.sk/

História chatyUpraviť

Téryho chata bola postavená, na podnet predstaviteľa Maďarského turistického spolku Edmunda Téryho (od 1891 bol výkonným viceprezidentom a v rokoch 1907 – 1910 najvyšším predstaviteľom spolku). Chata od svojho založenia doteraz nesie jeho meno.

V roku 1896 dal Téry podnet na vylepšeniu turistického chodníka a krátko nato aj k budovaniu chaty, ktorá by slúžila turistom. [2] Verejnosti bola odovzdaná do užívania 21. augusta 1899. [3] Projektoval ju spišskosobotský architekt Gedeon Majunke.

Edmund Téry (od 28. novembra 1880 banský lekár v Štefultove, dnes súčasť Banskej Štiavnice), okrem iných vystúpil ako prvý na okolité štíty: Prostredný hrot (1876) a Pyšný štít (1877).

Do roku 1933 bola Téryho chata najvyššie položenou chatou vo Vysokých Tatrách. Od roku 1936 má celoročnú prevádzku. (V roku 1933 bola otvorená Chata pod Rysmi 2 250 m n. m., ktorá je však v prevádzke len v lete.)

V roku 1944 chatu spravovali slovenskí vysokoškolskí študenti, ktorí tu počas povstania ukrývali poľských odbojárov či ruských utečencov zo zajateckých táborov.

Počas 2. svetovej vojny bola často zatvorená, ale na chate sa skrývali bratislavskí horolezci Ing. Ladislav Chodák, Alo Huba, Radek a Borek Roubalovci, Gizela Krenová, František Moravčík, Jozef Horvát, Ladislav Dvořák, Tatranec, Rudolf Mašlonka, Karel Jedlička a ďalší. [4][5]

Chata prešla viacerými stavebnými úpravami, naposledy v rokoch 1979-82, stavebný materiál na opravu vynášali nosiči na svojich ramenách, no napriek tomu si zachovala pôvodný tvar, ktorý navrhol Gedeon Majunke. K chate sa viaže aj meno tatranského beletristu chatára Bela Kapolku a iných úspešných Tatrancov a horolezcov.

ChatáriUpraviť

  1. Ján Adriáni (1899 – 1910)
  2. Gustáv Barč (1915? – ?)
  3. Július Tardík (1928)
  4. Karol Kern (1928 – 1938)
  5. Ján Kacián a Štefan Zamkovský (1938)
  6. Štefan Zamkovský (1938 – ?)
  7. Ondrej Krasuľa (?)
  8. Alo Huba (?)
  9. Rudolf Mašlonka a Rudolf Kacián (1945 – 1948; Rudolf Kacián v roku 1948 odchádza na Bilíkovú chatu a Rudolf Mašlonka v roku 1949 na chatu Kamzík)
  10. Ing. Vladimír Šimo v letnom období (1949 – ?)
  11. Julius Parák (? – 1951)
  12. Karol Danajovič (1951)
  13. Jozef Stolár (1952)
  14. Jaroslav Sláma (1953 – 1958)
  15. Miroslav Jílek (1958 – 1963)
  16. František Skopík (1964 – 1967)
  17. Michal Legutky (1967 – 1971)
  18. Ondrej Šimko (1971 – 1973)
  19. Belo Kapolka (1973 – 1994)
  20. Viola Kapolková (1994)
  21. Ing. Miroslav Jílek (Františka Kriššáková) (1994 – 2014) [4]
  22. Peter Michalka (2014 – súčasnosť) [6]

Nosičský rekordUpraviť

SúčasnosťUpraviť

Chata je jednou z najznámejších tatranských vysokohorských chát. Chata poskytuje aj ubytovanie a stravovanie.

Prístupnosť chatyUpraviť

Chata je prístupná od Zamkovského chaty ( , 2h). K Zamkovského chate sa ide buď z Hrebienka alebo Skalnatého plesa ( ). Len od Hrebienka je ale chata prístupná celoročne. Od Téryho chaty vedie chodník ( ,  ) cez Pfinnovu kopu do Dolinky pod Sedielkom a odtiaľ buď cez Priečne sedlo ( ) do Veľkej Studenej doliny alebo na Sedielko ( ) a do Javorovej doliny.

Okolie chatyUpraviť

GalériaUpraviť

Pozri ajUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Terinka. In: ORAVEC, Peter. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny. Praha : Maxdorf, 2014. 327 s. ISBN 978-80-7345-326-8. S. 266.
  2. S rodinou do Tatier. Prehľad všetkých horských chát a trás, ktoré k nim vedú [online]. AhojMama.sk, [cit. 2019-07-26]. Dostupné online.
  3. HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76. S. 96-97.
  4. a b MRÁZIK, František; ŠVORC, Jaroslav. Strechy nad oblakmi. Bratislava : Print-servis, 1998. 153 s. ISBN 80-88755-62-X.
  5. PETRÁNOVÁ, Martina. Poodkryté tajomstvo. Tatry, roč. LVII., čís. 1, s. 14 – 15.
  6. Téryho chata má nového chatára, je ním Peter Michalka. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-09-17. Dostupné online [cit. 2018-01-10].
  7. Nosičský rekordér Laco Kulanga nemieni zavesiť krošňu na klinec. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2004-11-10. Dostupné online [cit. 2018-01-10]. ISSN 1335-4418.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť