Spišský štít

vrch vo Vysokých Tatrách

Spišský štít (poľ. Spiska Grzęda, maď. Dérycsúcs, nem. Déryspitze) je pekný, zubatý vrchol v rázsoche Lomnického štítu. V konkurencii vyšších susedov príliš nevyniká, hoci je zdobený krásnymi vežami.

Spišský štít
vrch
Zľava Baranie rohy, Baranie sedlo a Spišský štít.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 483 m n. m.
Súradnice 49°11′57″S 20°12′2″V / 49,19917°S 20,20056°V / 49.19917; 20.20056
Najľahší výstup I, len s horským vodcom.
Prvovýstup Jozef Déry, Ján Hunsdorfer
 - dátum 21. júl 1896
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Spišský štít
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Topografia

upraviť

Má dva vrcholy, hlavný severozápadný a nižší juhovýchodný. Za ním sa ešte nachádza Spišská ihla. Od Baraních rohov ho oddeľuje Baranie sedlo, od Ovčiarskej veže zas Ovčiarska lávka. Z hlavného vrcholu vybieha na juhozápad hrebeň na ktorom je Vyšná Mačacia štrbina, Zadná Mačacia veža, Mačacia štrbina a Mačacia veža, pod ňou je Mačací hrb.

Štít nazvali podľa Spišskej župy, ku ktorej patrila časť Vysokých Tatier. Znalci tatranských reálií nevedia vysvetliť prečo dostal tento názov. V nemeckom názvosloví vytvoril František Dénes roku 1898 pre Spišský štít názvy Déryspitze, Dérycsúcs, na počesť tabulárneho sudcu Jozefa Déryho, čestného predsedu Uhorského karpatského spolku a čestného člena Poľského tovarišstva tatranského, ktorý naň ako prvý vystúpil 21. júla 1896.[1]

Niekoľko výstupov

upraviť

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  3. Na Spišský štít cestou Klemensiewicza
  4. KROUTIL, František. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť