Otvoriť hlavné menu

Ján Hunsdorfer (1850)

Ján Hunsdorfer[1] starší (Johann Hunsdorfer; * 11. apríl 1850, Veľký Slavkov, Rakúske cisárstvo – † 30. máj 1917, Nová Lesná, Rakúsko-Uhorsko) bol horský vodca a horolezec, spišský Nemec.

Ján Hunsdorfer
horský vodca a horolezec, spišský Nemec
Narodenie11. apríl 1850
Veľký Slavkov, Rakúske cisárstvo
Úmrtie30. máj 1917 (67 rokov)
Nová Lesná, Rakúsko-Uhorsko
BydliskoNová Lesná
Národnosťspišský Nemec
Profesiahorský vodca

ŽivotopisUpraviť

Narodil sa 11. apríla 1850 vo Veľký Slavkov ako syn Samuela Hunsdorfera a jeho manželky Zuzany rodenej Hönschovej. Bol otcom Jána Hunsdorfera, ktorý bol tiež ako on horským vodcom. Narodil sa vo Veľkom Slavkove, ale ako tesár sa usadil v Novej Lesnej. Do Vysokých Tatier začal chodiť už v mladom veku. Najprv ako zberateľ byliniek, honelník pri poľovačkách, neskôr ako nosič. Od roku 1880 bol horským vodcom. Vodcom I. triedy sa stal v roku 1882.

S prvovýstupmi začal 27. júla 1896, keď s Jozefom Dérym v masíve Spišského štítu urobil štyri nové cesty. Prvovýstupy urobil s Augustom Ottom v roku 1897 na Svišťový štít, Rovienkovu vežu a Hranatú vežu. Dňa 13. augusta vystúpil s Englischovcami, matkou a synom na Javorový štít. Tu sa začína jeho slávna séria prvovýstupov, ktorá trvala plných sedem rokov, do roku 1903.

Rozporuplného Karola Englischa poznal už dávnejšie, asi v roku 1896, keď s ním vystúpil na Lomnický štít. Spolu vykonali za sedem rokov 37 prvovýstupov, z ktorých najhodnotnejšie boli: traverz do Malej Zmrzlej doliny popod Jastrabiu vežu do Čierneho sedla v roku 1898, mnohé pokusy o výstup na Ostrý štít východným hrebeňom už v roku 1900, až nakoniec absolvovali výstup severnou stenou 28. augusta 1902. Tento výstup sa stal uzlovým bodom v dejinách novodobého horolezectva. Karol Englisch bol viackrát obvinený z falšovania prvovýstupov, keď si pripisoval množstvo neuskutočnených výstupov, dokonca falšoval fotografie zo svojich túr. Popri ňom padol do nemilosti aj Ján Hunsdorfer. Nakoniec sa vyjasnili niektoré nezrovnalosti a väčšina obvinení sa nezakladala na pravde. Na tejto afére niesol svoj diel viny aj Ján Hunsdorfer. Aby na vodcovských túrach viac zarobil informoval svojich klientov, že túry, ktoré s nimi robí sú prvovýstupmi. Za tie klienti platili dvojnásobnú taxu. Povrávalo sa, že niektoré robil aj trikrát. Vždy pod zámienkou, že ide o prvovýstup.

Ján Hunsdorfer ukončil svoju vodcovskú kariéru výstupmi v roku 1905 na Malú Litvorovú vežu, Veľkú Litvorovú vežu a na Gerlachovskú vežu. Od roku 1906 mal stále menej klientov. Ešte vykonal prvovýstupy v roku 1914, keď sa ako 64 ročný zúčastnil zimného výstupu, v rámci školenia horských vodcov, na Slavkovské sedlo a Východnú Slavkovskú vežu JV hrebeňom.

Ján Hunsdrofer vykonal 72 prvovýstupov a zostupov vo Vysokých Tatrách. Bol jedným z najaktívnejších a najväčších horských vodcov, i keď na neho padol tieň mystifikácií. Bol jedným z tých, ktorí viedli 35 účastníkov výstupu na Gerlachovský štít 18. augusta 1896, keď na vrchole odhalili pamätnú tabuľu s novým názvom: „Štít Františka Jozefa“ (Ferenc József csúcs).

Väčšinou vodil na populárne štíty: Slavkovský štít, Rysy, Východnú Vysokú, Gerlachovský štít, Lomnický štít a mnohé iné.[2][3]

Zomrel v roku 1917 skoro zabudnutý ako 67 ročný v Novej Lesnej.

ReferencieUpraviť

  1. HUNSDORFER, Ján. In: Biografický lexikón Slovenska III G – H. Martin: Slovenská národná knižnica, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. s. 692.
  2. Časopis Vysoké Tatry. In. Andráši, Július, Horskí vodcovia II., roč. XXX, č.4/1991,s.32
  3. Ročenka Uhorského karpatského spolku, 1917, In. Julius Andreas Hefty: Johann Hunsdorfer

Externé odkazyUpraviť