Jastrabia veža
Jastrabia veža (poľ. Jastrzębia Turnia, nem. Karfunkelturm, maď. Karbunkulustorony)[1] sa kolmo vypína nad Dolinou Zeleného plesa vo Vysokých Tatrách. Je opradená povesťami a veľmi fotogenická. Z vrcholu sú výhľady do najmohutnejších tatranských stien. Koncom minulého storočia prišlo k pádu skalných blokov v juhovýchodnej stene, takže niektoré horolezecké cesty zanikli.[2]
| Jastrabia veža | |
| vrch | |
 Jastrabia veža od Zeleného plesa.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 137,3 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′42″S 20°12′35″V / 49,21167°S 20,20972°V |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
| Prvovýstup | M. Sieczka |
| - dátum | okolo r. 1880 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Jastrabia veža | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
TopografiaUpraviť
Veža je koncovým pilierom rázsochy, vybiehajúcej z Belasej veže. Jastrabie sedlo ju delí od Karbunkulového hrebeňa. V rýchlo klesajúcom východnom hrebeni ju Jastrabia štrbina oddeľuje od Jastrabieho zuba.
NázovUpraviť
Jastrab je pomerne hojne zastúpený v TANAPe. V tomto prípade však skôr v symbolickom zmysle pomenúva smelé tvary veže. Najstarší názov, aký sa v písomnostiach vyskytuje pre Jastrabiu vežu, je Königsnase (kráľovský nos) u Jakuba Buchholtza v roku 1752. Na začiatku 19. storočia ustúpil tento názov zlatokopeckej Karbunkulovej veži.[1]
PovesťUpraviť
Na vrchole Jastrabej veže sa nachádzal oslepujúci drahokam karbunkul (rubín). Chudobný muž, ktorý sa uchádzal o richtárovu dcéru, v snahe zbohatnúť doliezol až k nemu. Musel sa odvrátiť pred jeho jasom, ale oči víly zo Zeleného plesa ho uhranuli, spadol a zabil sa, ako už iní pred ním aj po ňom.[3] Povesť je známa v niekoľkých mutáciách a možno predpokladať, že parafrázuje smrteľnú tragédiu zlatokopa Jána Andreja Papirusa, ktorý v roku 1771 zahynul v okolí Zeleného plesa.[1]
HorolezectvoUpraviť
Prvý výstup absolvoval v 80-tych rokoch 19. storočia z Červenej doliny cez Jastrabie sedlo Poliak Maciej Sieczka, v zime Tihamér Szaffka, Imre Barcza a Oskar Jordán 10. mája 1909.[1] Štít je odvtedy často navštevovaný. K jeho obľube prispieva blízka Chata pri Zelenom plese. Kolmou, miestami previsnutou juhovýchodnou aj južnou stenou vedie množstvo ciest vysokej obťažnosti, jednou z najťažších na slovenskej strane Tatier bola „Amazónia Vertikál“, klasifikácia 9. Novšie vznikla cesta Jet Stream 10-/10 a v r. 2016 aj najťažšia cesta v celých Tatrách: Koróna 11- (J. Krištoffy).
Najťažšie cestyUpraviť
ReferencieUpraviť
- ↑ a b c d BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b KROUTIL, F.. Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
- ↑ MAREC, Anton. Zlato pod Kriváňom. 1. vyd. Bratislava : Mladé Letá, 1991.