Wikipédia

Východná Vysoká

vrch vo Vysokých Tatrách

Východná Vysoká[1] (2 428,6 m n. m.[2]; poľ. Mała Wysoka, maď. KisViszoka, nem. Kleine Viszoka, Kleine Vysoka) je rozložitý pyramídový vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží nad Novou Poliankou, približne 15 km severozápadne od Popradu.[3] Východne stojí Zbojnícka chata, južne Sliezsky dom.[2]

Východná Vysoká
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 428,6 m n. m.
Súradnice 49°10′31″S 20°08′43″V / 49,1753°S 20,1454°V / 49.1753; 20.1454
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zelenej značke z Tatranskej Polianky
Prvovýstup László Jarmay
Ján Hunsdorfer
 - dátum 1890
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Východná Vysoká
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Názov upraviť

Názov Vysoká podčiarkuje vysoký kopec, z ktorého je dobrý výhľad na okolitú krajinu. V adjektíve Východná vyjadruje jeho východnejšiu polohu od západne ležiacej a vyššej Vysokej. Súčasný názov má od roku 1922, keď o ňom písal Miloš Janoška v časopise Krásy Slovenska. Nezmyselný starý názov Malá Vysoká, ktorý má korene v 70. rokoch 19. storočia, dožíva v poľskom názvosloví. Rovnaký význam má v nemeckom a maďarskom názvosloví.[4]

Poloha upraviť

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy, Nová Polianka a Tatranská Polianka, juhovýchodne leží Starý Smokovec a Tatranská Lesná, východne Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Štrbské Pleso.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a na jeho vrchole sa stretávajú hranice národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina, Velická dolina a Studené doliny.[3]

Opis upraviť

Východná Vysoká je uzlový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Lavínovým štítom (2 606 m n. m.) a Javorovým štítom (2 418 m n. m.), presnejšie medzi Poľským hrebeňom a Prielomom. Juhovýchodným smerom z nej odbočuje mohutná rázsocha, v ktorej sa nachádza Bradavica, Velické granáty a Slavkovský štít.[4] Do Velickej doliny na juhozápade spadá plynule suťoviskami. Nad Veľkou Studenou dolinou na východe sa čnie strmá stena, rovnako ako nad Zamrznutým plesom v Zamrznutom kotli vo Svišťovej doline, ktorá je v závere Bielovodskej doliny.

Severným smerom sa nachádza Veža nad poľanou (1 866 m n. m.), Divá veža (2 373 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.) a Veľká Javorová veža (2 291 m n. m.), východným Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorový štít (2 418 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.) a Slavkovský štít (2 452 m n. m.), južne Bradavica (2 476 m n. m.), Kvetnicová veža (2 433 m n. m.) a Gerlachovský štít (2 654 m n. m.) a západným Lavínový štít (2 606 m n. m.), Litvorový štít (2 423 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Hrubá veža (2 086 m n. m.).[2] Severozápadne sa steny štítu zvažujú do Zmrznutého kotla, ktorý odvodňuje Litvorový potok do Bielej vody v povodí Dunajca, východne leží v závere Veľkej Studenej doliny situovaná Divá kotlina, z ktorej voda odteká do Studeného potoka v povodí rieky Poprad a rovnakým smerom odteká voda Velickým potokom z južne ležiacej Velickej doliny. Na vrchol vedie značený turistický chodník zo sedla Poľský hrebeň.[3]

Výhľady upraviť

Turisticky prístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, hrebeň Belianskych Tatier, no tiež Oravské Beskydy, Levočské vrchy, Branisko, Volovské a Stolické vrchy, Kráľova hoľa a vrchy v južnom Poľsku a severnom Maďarsku.[7]

Z vrcholu štítu je prekrásny výhľad na celé Tatry, do Veľkej Studenej doliny, Velickej doliny, i na okolité štíty (Gerlachovský, Litvorový, Vysoká, Bradavica a iné).

Turistika upraviť

Prví návštevníci boli pravdepodobne pytliaci, bylinkári alebo hľadači pokladov. Písomne zachytený prvý turistický výstup sa nezachoval. V roku 1892 bol vybudovaný chodník na vrchol štítu z Poľského hrebeňa.

Najčastejší výstup na vrchol začína v Starom Smokovci, v Tatranskej Polianke alebo v Lysej Poľane.

Prístup upraviť

Východná Vysoká sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi. Ako na jeden z mála štítov sem vedie značený chodník.[3]

Galéria upraviť

  •  
    Vľavo Divá veža a Veža nad Prielomom, vpravo stena Východnej Vysokej.
  •  
    Divá veža a rozložitý Svišťový štít.
  •  
    Divá veža a Východná Vysoká.
  •  
    Zľava Divá veža, Východná Vysoká, Kupola a Bradavica.

Referencie upraviť

  1. ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.
  4. ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  5. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.
  6. ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.
  7. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

 
Panoráma z vrcholu Východnej Vysokej
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Východná_Vysoká&oldid=7818386“