Wikipédia

Východná Vysoká

vrch vo Vysokých Tatrách

Východná Vysoká[1] (2 428,6 m n. m.[2]; poľ. Mała Wysoka, maď. KisViszoka, nem. Kleine Viszoka, Kleine Vysoka) je rozložitý pyramídový vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží nad Novou Poliankou, približne 15 km severozápadne od Popradu.[3] Východne stojí Zbojnícka chata, južne Sliezsky dom.[2]

Východná Vysoká
vrch
Vychodna Vysoka from Zamrznute pleso.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 428,6 m n. m.
Súradnice 49°10′31″S 20°08′43″V / 49,1753°S 20,1454°V / 49.1753; 20.1454
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po TouristicMarkingStripe-RAL green.svg zelenej značke z Tatranskej Polianky
Prvovýstup László Jarmay
Ján Hunsdorfer
 - dátum 1890
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Východná Vysoká
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

NázovUpraviť

Názov Vysoká podčiarkuje vysoký kopec, z ktorého je dobrý výhľad na okolitú krajinu. V adjektíve Východná vyjadruje jeho východnejšiu polohu od západne ležiacej a vyššej Vysokej. Súčasný názov má od roku 1922, keď o ňom písal Miloš Janoška v časopise Krásy Slovenska. Nezmyselný starý názov Malá Vysoká, ktorý má korene v 70. rokoch 19. storočia, dožíva v poľskom názvosloví. Rovnaký význam má v nemeckom a maďarskom názvosloví.[4]

PolohaUpraviť

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy, Nová Polianka a Tatranská Polianka, juhovýchodne leží Starý Smokovec a Tatranská Lesná, východne Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Štrbské Pleso.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a na jeho vrchole sa stretávajú hranice národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina, Velická dolina a Studené doliny.[3]

OpisUpraviť

Východná Vysoká je uzlový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Lavínovým štítom (2 606 m n. m.) a Javorovým štítom (2 418 m n. m.), presnejšie medzi Poľským hrebeňom a Prielomom. Juhovýchodným smerom z nej odbočuje mohutná rázsocha, v ktorej sa nachádza Bradavica, Velické granáty a Slavkovský štít.[4] Do Velickej doliny na juhozápade spadá plynule suťoviskami. Nad Veľkou Studenou dolinou na východe sa čnie strmá stena, rovnako ako nad Zamrznutým plesom v Zamrznutom kotli vo Svišťovej doline, ktorá je v závere Bielovodskej doliny.

Severným smerom sa nachádza Veža nad poľanou (1 866 m n. m.), Divá veža (2 373 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.) a Veľká Javorová veža (2 291 m n. m.), východným Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorový štít (2 418 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.) a Slavkovský štít (2 452 m n. m.), južne Bradavica (2 476 m n. m.), Kvetnicová veža (2 433 m n. m.) a Gerlachovský štít (2 654 m n. m.) a západným Lavínový štít (2 606 m n. m.), Litvorový štít (2 423 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Hrubá veža (2 086 m n. m.).[2] Severozápadne sa steny štítu zvažujú do Zmrznutého kotla, ktorý odvodňuje Litvorový potok do Bielej vody v povodí Dunajca, východne leží v závere Veľkej Studenej doliny situovaná Divá kotlina, z ktorej voda odteká do Studeného potoka v povodí rieky Poprad a rovnakým smerom odteká voda Velickým potokom z južne ležiacej Velickej doliny. Na vrchol vedie značený turistický chodník zo sedla Poľský hrebeň.[3]

VýhľadyUpraviť

Turisticky prístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, hrebeň Belianskych Tatier, no tiež Oravské Beskydy, Levočské vrchy, Branisko, Volovské a Stolické vrchy, Kráľova hoľa a vrchy v južnom Poľsku a severnom Maďarsku.[7]

Z vrcholu štítu je prekrásny výhľad na celé Tatry, do Veľkej Studenej doliny, Velickej doliny, i na okolité štíty (Gerlachovský, Litvorový, Vysoká, Bradavica a iné).

TuristikaUpraviť

Prví návštevníci boli pravdepodobne pytliaci, bylinkári alebo hľadači pokladov. Písomne zachytený prvý turistický výstup sa nezachoval. V roku 1892 bol vybudovaný chodník na vrchol štítu z Poľského hrebeňa.

Najčastejší výstup na vrchol začína v Starom Smokovci, v Tatranskej Polianke alebo v Lysej Poľane.

PrístupUpraviť

Východná Vysoká sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi. Ako na jeden z mála štítov sem vedie značený chodník.[3]

GalériaUpraviť

  • Vľavo Divá veža a Veža nad Prielomom, vpravo stena Východnej Vysokej.

  • Divá veža a rozložitý Svišťový štít.

  • Divá veža a Východná Vysoká.

  • Zľava Divá veža, Východná Vysoká, Kupola a Bradavica.

ReferencieUpraviť

  1. ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.
  4. ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  5. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.
  6. ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.
  7. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

 
Panoráma z vrcholu Východnej Vysokej
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Východná_Vysoká&oldid=7581002“