Javorový štít
Javorový štít[1] (poľ. Jaworowy Szczyt, nem. Krötenseespitze, maď. Varangyostavi csúcs, Javorovacsúcs; 2 417,6 m n. m.[2]) je mohutný vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží nad Tatranskou Lesnou, približne 15 km severne od Popradu.[3] Má dva vrcholy, z ktorých hlavný je východný.[4]
| Javorový štít | |
| vrch | |
 Javorový štít
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obce | Tatranská Javorina, Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Poprad |
| Nadmorská výška | 2 417,6 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′15″S 20°10′06″V / 49,1876°S 20,1683°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
| Prvovýstup | Karol Englisch, jeho matka Antónia a Ján Hunsdorfer |
| - dátum | 13. augusta 1897 |
  | |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Javorový štít | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov upraviť
Štítu dala názov susedná Javorová dolina. V jej lesoch rástol javor, ktorý bol najmä v 18. storočí vyhľadávaný stolármi na výrobu nábytku, ľudovými umelcami, no i obyvateľmi, ktorí z neho vyrábali cukor.[5]
Poloha upraviť
Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaná Tatranská Javorina, juhovýchodne sa nachádza Tatranská Lomnica, Tatranská Lesná a Starý Smokovec a južným smerom Tatranská Polianka a Vyšné Hágy.[7] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina a Studené doliny.[3]
Opis upraviť
Javorový štít leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Širokou vežou (2 461 m n. m.) a Svišťovým štítom (2 383 m n. m.). Vystupuje medzi Javorovou škárou (Malým Javorovým štítom, s ktorým má spoločnú základňu) a Javorovým sedlom (Malým Ostrým štítom). Masív Javorového štítu tvorí od západu Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorová škára, Prostredný Javorový štít, Javorová štrbina a Veľký Javorový štít, z ktorého do Veľkej Studenej doliny vybieha sivý hrebeň s výraznou Prednou a Zadnou vežou.[5]
Severným smerom sa nachádza Žabí vrch (2 203 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.), Svišťovky (2 069,8 m n. m.) a Snehový štít (2 465 m n. m.), východným leží Ľadový štít (2 627 m n. m.), Baranie rohy (2 526 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.), Široká veža (2 461 m n. m.) a Prostredný hrot (2 441 m n. m.), južným Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a Bradavica (2 476 m n. m.) a západným Gerlachovský štít (2 655 m n. m.), Východná Vysoká (2 429 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Malý Javorový štít (2 380,0 m n. m.) a Mlynár (2 170 m n. m.).[7] Severné svahy padajú do Zadnej Javorovej doliny, ktorou odteká voda potokom Javorinka cez Žabie Javorové pleso do Dunajca. Južným smerom leží Veľká Studená dolina, z ktorej voda putuje Studeným potokom do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady upraviť
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[8] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy Vysokých Tatier a hrebeň Belianskych Tatier, pri vhodných podmienkach aj Oravské Beskydy, Čierna hora, Volovské vrchy a okolie Kráľovej hole.[9]
Prístup upraviť
Javorový štít je pre turistov prístupný len v sprievode horského vodcu. Nachádza sa na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi, ktoré vedú susednými dolinami.[3]
- po
zeleno značenom chodníku z Tatranskej Javoriny Zadnou Javorovou dolinou a Sedielkom k Téryho chate - po
žlto značenom chodníku od Zbojníckej chaty južným úbočím na rázc. Pod Sedielkom[3]
Výstupy upraviť
Prvý známy výstup bol zaznamenaný 13. augusta 1897. Karol Englisch a jeho matka Antónia na vrchol vystúpili spolu s horským vodcom Jánom Hunsdorferom. Lezci vystupovali žľabom v pravej polovici východnej steny štítu z Veľkej Studenej doliny. Na nižšom Prostrednom Javorovom štíte stáli prví horolezci Július Gretzmacher, Alfred Grosz a Zoltán Votisky 17. augusta 1905. Prvý zimný výstup urobili Julius Andreas Hefty a Gyula Komarnicki 9. decembra 1911. Prvý výstup z Javorovej doliny urobili Gyula Komarnicki a Alfred Matin 30. augusta 1908. Už sa nedá zopakovať, lebo v roku 1938, po zrútení masy skál zo severnej steny, sa stratila aj táto cesta.[5]
Referencie upraviť
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
- ↑ a b Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Javorový štít
