Javorový štít

vrch vo Vysokých Tatrách

Javorový štít[1] (poľ. Jaworowy Szczyt, nem. Krötenseespitze, maď. Varangyostavi csúcs, Javorovacsúcs; 2 417,6 m n. m.[2]) je mohutný vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží nad Tatranskou Lesnou, približne 15 km severne od Popradu.[3] Má dva vrcholy, z ktorých hlavný je východný.[4]

Javorový štít
vrch
Javorový štít
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 417,6 m n. m.
Súradnice 49°11′15″S 20°10′06″V / 49,1876°S 20,1683°V / 49.1876; 20.1683
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup Karol Englisch,
jeho matka Antónia
a Ján Hunsdorfer
 - dátum 13. augusta 1897
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Javorový štít
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Štítu dala názov susedná Javorová dolina. V jej lesoch rástol javor, ktorý bol najmä v 18. storočí vyhľadávaný stolármi na výrobu nábytku, ľudovými umelcami, no i obyvateľmi, ktorí z neho vyrábali cukor.[5]

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaná Tatranská Javorina, juhovýchodne sa nachádza Tatranská Lomnica, Tatranská Lesná a Starý Smokovec a južným smerom Tatranská Polianka a Vyšné Hágy.[7] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina a Studené doliny.[3]

Javorový štít leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Širokou vežou (2 461 m n. m.) a Svišťovým štítom (2 383 m n. m.). Vystupuje medzi Javorovou škárou (Malým Javorovým štítom, s ktorým má spoločnú základňu) a Javorovým sedlom (Malým Ostrým štítom). Masív Javorového štítu tvorí od západu Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorová škára, Prostredný Javorový štít, Javorová štrbina a Veľký Javorový štít, z ktorého do Veľkej Studenej doliny vybieha sivý hrebeň s výraznou Prednou a Zadnou vežou.[5]

Severným smerom sa nachádza Žabí vrch (2 203 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.), Svišťovky (2 069,8 m n. m.) a Snehový štít (2 465 m n. m.), východným leží Ľadový štít (2 627 m n. m.), Baranie rohy (2 526 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.), Široká veža (2 461 m n. m.) a Prostredný hrot (2 441 m n. m.), južným Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a Bradavica (2 476 m n. m.) a západným Gerlachovský štít (2 655 m n. m.), Východná Vysoká (2 429 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Malý Javorový štít (2 380,0 m n. m.) a Mlynár (2 170 m n. m.).[7] Severné svahy padajú do Zadnej Javorovej doliny, ktorou odteká voda potokom Javorinka cez Žabie Javorové pleso do Dunajca. Južným smerom leží Veľká Studená dolina, z ktorej voda putuje Studeným potokom do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady

upraviť

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[8] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy Vysokých Tatier a hrebeň Belianskych Tatier, pri vhodných podmienkach aj Oravské Beskydy, Čierna hora, Volovské vrchy a okolie Kráľovej hole.[9]

Prístup

upraviť

Javorový štít je pre turistov prístupný len v sprievode horského vodcu. Nachádza sa na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi, ktoré vedú susednými dolinami.[3]

Výstupy

upraviť

Prvý známy výstup bol zaznamenaný 13. augusta 1897. Karol Englisch a jeho matka Antónia na vrchol vystúpili spolu s horským vodcom Jánom Hunsdorferom. Lezci vystupovali žľabom v pravej polovici východnej steny štítu z Veľkej Studenej doliny. Na nižšom Prostrednom Javorovom štíte stáli prví horolezci Július Gretzmacher, Alfred Grosz a Zoltán Votisky 17. augusta 1905. Prvý zimný výstup urobili Julius Andreas Hefty a Gyula Komarnicki 9. decembra 1911. Prvý výstup z Javorovej doliny urobili Gyula Komarnicki a Alfred Matin 30. augusta 1908. Už sa nedá zopakovať, lebo v roku 1938, po zrútení masy skál zo severnej steny, sa stratila aj táto cesta.[5]

Referencie

upraviť
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
  4. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  5. a b c BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  6. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
  7. a b Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  8. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
  9. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť