Baranie rohy
Baranie rohy (poľ. Baranie Rogi, nem. Grünseespitze, maď. Zöld-tavi-csúcs) je mohutný štít, ktorý zasahuje Vyšnou Baraňou strážnicou do hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Na vrcholovej plošine má dva vrcholy - juhovýchodný a severozápadný. Juhovýchodný je hlavný.[1]
Baranie rohy | |
vrch | |
zľava Baranie rohy, Baranie sedlo a Spišský štít
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Región | Prešovský kraj |
Okres | Poprad |
Pohorie | Vysoké Tatry |
Povodie | Poprad, Dunajec |
Nadmorská výška | 2 526,2 m n. m. |
Súradnice | 49°12′06″S 20°11′49″V / 49,2016667°S 20,1969444°V |
Najľahší výstup | I, len s horským vodcom. |
Prvovýstup | J. Stolarczyk, A. Wala, S. Tatar, W. Gąsienica a W. Ślimak |
- dátum | 1876 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Baranie rohy | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
TopografiaUpraviť
Rozložitý štít na začiatku mohutnej rázsochy Lomnického štítu. Leží len asi 100 m od hlavného hrebeňa, v ňom sa nachádza Vyšná Barania strážnica. Od nej je oddelený Baraňou priehybou, od Spišského štítu výrazným Baraním sedlom. Má dva vrcholy, ktoré delí Barania škára. Charakteristická je rozsiahla vrcholová sutinová plošina, niekedy nazývaná Barania galéria (nad južnou stenou). Baranie rohy sa týčia nad Čiernou dolinou, Kotlinou Piatich spišských plies a Veľkou Zmrzlou dolinou[1]
NázovUpraviť
Je odvodený zo susedstva s útvarmi, ktoré majú podobné pomenovanie nad Baraňou kotlinkou. Vyplýva aj z faktu, že má dva vrcholy, ktoré pripomínajú svojim tvarom zvieracie rohy.[1]
TuristikaUpraviť
Baranie rohy patria k najľahšie dostupným, hoci neznačeným štítom nad 2 500 m n. m.. Normálny výstup vedie cez Baranie sedlo, na ktoré sa dá vystúpiť od Chaty pri Zelenom plese cez Veľkú Zmrzlú dolinu, alebo od Téryho chaty cez Kotlinu Piatich spišských plies len s horským vodcom. Podrobný rozpis horolezeckých ciest v juhozápadnej stene možno nájsť v externých odkazoch. Ďalšie sú vo východnej stene (napr. J. Brandobur, F. Kele, M. Mereš, R. Presler a A. Puškáš, IV, 1952).[2]
GalériaUpraviť
Čierny štít a východná stena Baraních rohov aj Vyšnej B. strážnice (vrcholy v mrakoch).
Snehový štít, vpravo Baranie rohy.
Zľava Kolový štít, zubatá skupina Pyšného štítu, Baranie rohy, Snehový štít a Ľadový štít.
ReferencieUpraviť
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ KROUTIL, František. Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
Iné projektyUpraviť
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baranie rohy