Veľká Svišťovka
Veľká Svišťovka[1] (2 037,6 m n. m.[2][3]; poľ. Rakuska Czuba, nem. Ratzenberg, Grosser Ratzenberg, maď. Nagy Morgás) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží nad osadou Tatranské Matliare, približne 15 km severozápadne od Kežmarku.[4] Severozápadne stojí v Doline Zeleného plesa Chata pri Zelenom plese.[3] Názov jej dali svište, ktoré sa tu hojne vyskytovali.[5]
| Veľká Svišťovka | |
| vrch | |
 Zľava Veľká Svišťovka, sedlo pod Svišťovkou, Svišťový hrb a svah Malého Kežmarského štítu.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obec | Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 037,6 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′18″S 20°14′13″V / 49,2049°S 20,237°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej zo Skalnatého plesa
|
  | |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Veľká Svišťovka | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situované Kežmarské Žľaby, Tatranské Matliare a Tatranská Lomnica, južne leží Starý Smokovec, severozápadne Tatranská Javorina a východne Tatranská Kotlina a Lendak.[3] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Dolina Bielej vody kežmarskej a Skalnatá dolina.[4]
Opis
upraviťTrávnato – sutinová kopa s vrcholom kúsok od červeno značeného chodníka v Sedle pod Svišťovkou (2 023 m n. m.), patrí medzi ľahšie dostupné a často navštevované vrcholy. Leží v rázsoche, vybiehajúcej severovýchodným smerom z Lomnického štítu (2 634 m n. m.), situovanom mimo hlavného hrebeňa Vysokých Tatier.[3] Východným smerom sa nachádza Malá Svišťovka (1 558 m n. m.), Stežky (1 530 m n. m.), Rinias (1 463 m n. m.) a Skalné vráta (1 620 m n. m.), severným Bujačí vrch (1 947 m n. m.), Predné Jatky (2 012 m n. m.), Belianska kopa (1 835 m n. m.), Kozí štít (2 111 m n. m.) a Jahňací štít (2 230 m n. m.), západným Jastrabia veža (2 137 m n. m.), Kolový štít (2 418 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.) a Huncovský štít (2 352 m n. m.).[4] Severná časť masívu padá do Doliny Zeleného plesa, ktorou odteká voda Zeleným potokom do Kežmarskej Bielej vody v povodí rieky Poprad. Južne leží Huncovská kotlina, ktorú odvodňuje Huncovský potok do Skalnatého potoka.[3]
Blízko vrcholu prechádza značený turistický chodník, tzv. Tatranská magistrála. V roku 2006 bola na vrchole osadená panoramatická tabuľa. Na svahoch Veľkej Svišťovky sa zachovali stopy po činnosti baníkov. Niektoré štôlne vyhĺbil údajne Šimon Bilík (1613 – 1680) zo Spišskej Soboty, ktorý bol evanjelickým farárom a v čase protireformácie sa päť rokov ukrýval pri Zelenom plese. Zásoboval ho potravinami jeho syn Samuel. Údajne, aby sa nenudil, ryžoval zlato z potokov. Z niektorej zo štôlní získal striebro, z ktorého si vyrobil lyžice. Keď ho omilostili, vrátil sa do Spišskej Soboty. Na prelome 17. – 18. storočia sa v Doline Bielej vody odohrávali bitky o horské pasienky. Dňa 17. júla 1701 z Kežmarku poslali proti belianskym pastierom ozbrojených vojakov. Jeden z nich sa v plnej poľnej vybral na Veľkú Svišťovku. Počas výstupu sa však zrútil a stal sa prvou známou obeťou Vysokých Tatier.[7] Severné svahy zliezli ako prví Arpád Szabó, L. Tóth a Zdenko Zibrín (1931 – 2004) 27. apríla 1954.
Výhľady
upraviťTuristicky prístupný skalnatý vrchol[8] umožňuje kruhový rozhľad. Zo štítu je pekný výhľad na okolité štíty Vysokých Tatier, hrebeň Belianskych Tatier a blízke doliny, pri vhodných podmienkach vidieť aj časť Popradskej kotliny, Levočské vrchy, Čergov, Slanské vrchy, Branisko, Volovské vrchy a východnú časť Nízkych Tatier.[9]
Prístup
upraviť- po
červenej turistickej značke (Tatranská magistrála):
- od severu z Kopského sedla cez rázc. pri Veľkom Bielom plese a Chate pri Zelenom plese
- od juhu z Hrebienka cez rázc. pri Zamkovského chate a Skalnaté pleso
- po
modrej značke južným úbočím zo Skalnatého plesa cez sedlo pod Malou Svišťovskou na rázc. Folvarská poľana[4][10]
Galéria
upraviť-
Veľká Svišťovka od Tatranskej Lomnice -
Veľká Svišťovka z Tatranskej magistrály -
Veľká Svišťovka z Tatranskej magistrály -
Kozí štít v popredí, vzadu Veľká Svišťovka
Referencie
upraviť- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 40.
- ↑ a b c d e Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online.
- ↑ KROUTIL, F.. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľká Svišťovka
