Malý Kežmarský štít
Malý Kežmarský štít (staršie pomenovanie Weberov štít, poľ. Mały Kiezmarski Szczyt) je markantný samostatný štít v severnom remene Kežmarského štítu vo Vysokých Tatrách. Dávnejšie ho pokladali za nižší severný predvrchol Kežmarského štítu.
| Malý Kežmarský štít | |
| vrch | |
 Malý Kežmarský štít - impozantná severná stena, nazývaná aj „slovenský Eiger“
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 514,2 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′5″S 20°13′11″V / 49,20139°S 20,21972°V |
| Najľahší výstup | I, len s horským vodcom. |
| Prvovýstup | hľadači pokladov |
| - dátum | už začiatkom 17. stor. |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Malý Kežmarský štít | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Jeho 900 metrová severná stena, najvyššia v Tatrách, z neho robí horolezecký pojem prvej kategórie. Z juhovýchodu je ľahko dostupný, zato mohutnou severnou stenou už vedie vyše 100 prvovýstupov, viaceré mali v tatranskom horolezectve prelomový význam. Zimné výstupy sú tou najlepšou prípravou na svetové veľké steny. Popularitu steny zvyšuje aj blízkosť Chaty pri Zelenom plese. V rokoch 2000 až 2002 vzniklo v stene množstvo nových, pomerne ťažkých horolezeckých ciest.
Topológia Upraviť
Od Kežmarského štítu ho delí Vyšná Kežmarská štrbina, a od Veľkej Svišťovky, presnejšie od Kežmarskej kopy zasa Nižná Kežmarská štrbina. Stredom severnej steny sa tiahne dlhá lávka - Nemecký rebrík, často využívaná na zostup. V samotnej stene sa nachádza Kežmarská kopa na východe, Ušatá veža na západe a medzi nimi pozdĺž Nemeckého rebríka Szczepańského veža, Pavúkova veža (podľa Pavla Pochylého, legendy slovenského horolezectva) a Bocekova veža.[1]
Vysokohorská turistika Upraviť
Vrchol je dostupný pomerne nenáročným terénom, napr. od Huncovského štítu I, hrebeňom od Sedla pod Svišťovkou II, len s horským vodcom.
Horolezectvo Upraviť
Pravdepodobne príležitosť vystúpiť na vrchol štítu si neodoprel Dávid Fröhlich, ktorý v roku 1615 pravdepodobne vystúpil na Kežmarský štít. Dňa 21. augusta 1899 na štít vystúpili Spišiaci Adolf Gábriel, Fridrich Koromzay, Adolf Nikházy a Samuel Weber. Na vrchol vystúpili z Vyšnej Kežmarskej štrbiny. Dňa 18. augusta 1912 vystúpili na štít Gyula Komarnicki a Julius Andreas Hefty[2] Vyliezli v hornej časti steny (nástup Nemeckým rebríkom) ťažkú cestu (IV – V). V roku 1929 bratia Szczepańskí vyliezli cestu[3], ktorá vedie šikmo vľavo (IV). Prvovýstup celou stenou spravil W. Stanislawski v roku 1932 (spodok VI, hore IV-V), pravda na dvakrát, s inými spolulezcami dolnú a hornú polovicu. V päťdesiatych rokoch bol považovaný za hlavný zimný problém u nás. Celú Stanislawského cestu, tzv. Weberovku[4], vyliezli v roku 1953 A. Puškáš a K. Cerman.[5]. V dňoch 17. – 18. septembra 1963 direttissimu vytvorili Ján Ďurana, Ján Hauschke a Pavel Pochylý a Jiří Unger-Zrůst na Pavúkovú vežu (7-). Od ideálnej roviny sa však odklonili, lebo museli zľava obliezať žlté previsy. V roku 1967 Pavol Pochylý zopakoval svoj pokus. Za sedem dní 13. – 19. marca za pomoci podporných družstiev - expedičným spôsobom vyliezol s Jiřím Ungerom-Zrůstom cestu aj cez žlté previsy. Táto superdiretissima, jedna z najťažších ciest bola klasifikovaná ako 6A3-A4. Táto cesta neodolala ani v zime. V dňoch 10. – 13. januára 1971 ju alpským spôsobom preliezli Ivan Fiala, Ladislav Hodál a Ondrej Pochylý. Niekoľko nových ciest, medzi nimi s pomocou stúpacích želiez (mačiek) a čakanov (drytoolig - lezenie po suchej skale), vzniklo na prelome 20. a 21. storočia. Najťažšia z nich je cesta Matrix, klasifikovaná M6+ A2 na Ušatú stráž, ktorú vyliezli v dňoch 9. – 11. marca 2002 českí horolezci Dušan Janák a Pavel Vrtík.[2][5]. K najťažším cestám patria „Tulák z nížin“ (8+) bratov Coubalovcov a Superdirettissima ešte z roku 1973 Kysilková-Svobodová – Pochylý P. - Rybička – Šmíd (vtedy VI A4, dnes 9-/9). Za jeden deň túto cestu prvýkrát preliezol dňa 4. marca 2000 vtedy ešte mladík, vychádzajúci talent Jozef Kopold. Najväčším znalcom steny je popradčan Pavol Jackovič, ktorý vyliezol všetkých 106 známych ciest a napísal o nich podrobného sprievodcu.
Známi horolezci, ktorí zahynuli na Malom Kežmarskom štíte Upraviť
- Pavel Pochylý († 25. február 2000)
- Ondrej Pochylý († 25. feburár 2000)
- Dionýz Kuráň († 22. december 2012)
Iné pomenovanie Upraviť
Ešte na začiatku 20. storočia bol Malý Kežmarský štít uvádzaný ako Weberov štít. Toto pomenovanie dostal na počesť Samuela Webera (1835 – 1908), evanjelického farára v Spišskej Belej, člena výboru Uhorského karpatského spolku (Magyarországi Karpátegyesűlet), zapáleného milovníka tatranskej prírody a veľkého popularizátora Tatier. S. Weber sa zaslúžil o budovanie turistických chodníkov v Belianskych Tatrách (o.i. vystúpil aj na vrchol Malého Kežmarského štítu). Terajší názov štítu zovšeobecnel až niekoľko rokov po prvej svetovej vojne.
Referencie Upraviť
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ TUREK, Jakub. Szczepaňští na Kežmarský štít [online]. 15.2.2005. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Vysoké Tatry - Kežmarský štít Malý Centrum - 2513 m / 29. Weberovka (VI) . [online]. tatry.nfo.sk, [cit. 2013-01-21]. Dostupné online.
- ↑ a b ĎURANA, Ján. RETRO: Superdiretissima na Malý Kežmarský štít [online]. 16.3.2013. Dostupné online.
Zdroje Upraviť
- KROUTIL, František, a kol. Vysoké Tatry pro horolezce : průvodce. 3. [diel]. 4. v Olympii 2. prepracované vyd. Praha : Olympia, 1977. 233 s. (Průvodce nakl. Olympia.) cnb000153077. (po česky)
- JACKOVIČ, Pavol. Vysoké Tatry horolezecký sprievodca - Malý Kežmarský štít. Poprad : s.n, 2006. ISBN 8096947370.
- SAMUEL WEBER (kniha vydaná pri príležitosti 100. výročia úmrtia Sameula Webera)
Iné projekty Upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malý Kežmarský štít
