Stežky
Stežky[1] (1 529,5 m n. m.[2][3]) je názov vrchu v Belianskych Tatrách. Leží nad osadou Kežmarské Žľaby, približne 13 km severozápadne od Kežmarku.[4]
| Stežky | |
| vrch | |
 Stežky
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obec | Vysoké Tatry |
| Časť | Belianske Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 1 529,5 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′28″S 20°16′34″V / 49,2078°S 20,276°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | voľne neprístupný |
  | |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Stežky | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa na východe Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Kežmarské Žľaby, Tatranské Matliare a Tatranská Lomnica, východne leží Tatranská Kotlina a Lendak a severne Ždiar.[3] Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a vrcholom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry a Dolina Bielej vody kežmarskej.[4]
Opis
upraviťStežky ležia v rázsoche, vybiehajúcej južným smerom z Bujačieho vrchu (1 947 m n. m.) v hlavnom hrebeni Belianskych Tatier. Východným a južným smerom okolitá krajina klesá do Popradskej kotliny, západným smerom sa nachádza Malá (1 558 m n. m.) a Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Rinias (1 473 m n. m.), Belianska kopa (1 835 m n. m.) a Hlúpy (2 061 m n. m.) a severným Predné Jatky (2 012 m n. m.), Bujačí vrch (1 947 m n. m.), Skalné vráta (1 620 m n. m.), Faixová skala (1 489 m n. m.) a Kobylí vrch (1 109 m n. m.).[3] Severne ležiacou Dolinou siedmich prameňov odteká voda potokom Čierna voda, južne situovanou Dolinou Bielej vody kežmarskej odvádza vodu Kežmarská Biela voda, smerujúca do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady
upraviťVrchol pokrýva súvislý porast kosodreviny[6], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných častí je možné vidieť veľkú časť Popradskej kotliny, no tiež okolité vrchy Belianskych a Vysokých Tatier, Spišskú Maguru, Pieniny, Branisko, Levočské, Volovské a Stolické vrchy a východnú časť Nízkych Tatier.[7]
Prístup
upraviťMasív sa nachádza na území národných prírodných rezervácii a v Tatranskom národnom parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Okolím však vedie niekoľko značených turistických chodníkov:
žltá turistická značka Dolinou siedmich prameňov z rázc. Čierna voda ku chate Plesnivec
modrá turistická značka:
- Dolinou Bielej vody kežmarskej z Tatranských Matliarov k Veľkému Bielemu plesu
- z Kežmarských Žľabov cez rázc. Čierna voda do Tatranskej Kotliny
zelená turistická značka z lokality Šumivý prameň okolo chaty Plesnivec k Veľkému Bielemu plesu.[4]
Referencie
upraviť- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-01]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 40.
- ↑ a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-01]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-01]. Dostupné online.