Spišská Magura

pohorie na severnom Slovensku

Spišská Magura je flyšové pohorie a geomorfologický celok na severnom Slovensku, súčasť Podhôľno-magurskej oblasti.

Spišská Magura
pohorie
geomorfologický celok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský
Okresy Stará Ľubovňa, Kežmarok
Nadradená
jednotka
Podhôľno-magurská oblasť
Susedné
jednotky
(na Slovensku)
Podtatranská brázda
Tatry
Podtatranská kotlina
Levočské vrchy
Spišsko-šarišské medzihorie
Pieniny
Podradené
jednotky
Veterný vrch
Repisko
Súradnice 49°19′S 20°25′V / 49,31°S 20,41°V / 49.31; 20.41
Najvyšší bod Repisko
 - výška 1 259 m n. m.
Najnižší bod severný okraj pohoria
 - výška cca 490 m n. m.
Poloha Spišskej Magury
Poloha Spišskej Magury
Wikimedia Commons: Spišská Magura
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vymedzenie

upraviť

Susedí z juhu s Podtatranskou brázdou, Tatrami a Podtatranskou kotlinou, Spišsko-šarišským medzihorím a na severe s Pieninami. Západnú a časť severnej hranice tvorí štátna hranica s Poľskom.

Spišská Magura sa delí na dva geomorfologické podcelky: Repisko na juhozápade a Veterný vrch na severe. Celok má tiež 3 časti: v Repisku je to Osturnianska brázda, v podcelku Veterný vrch potom Staroveská kotlina a Ružbašské predhorie.[1] Hranica medzi podcelkami vedie údolím Rieky a cez Magurské sedlo. Najvyšším vrchom pohoria je Repisko (1 259 m n. m.) v juhozápadnej okrajovej časti pohoria.[2][3]

Hlavný hrebeň podcelku Repisko vedie po línii RepiskoMagurkaBukovinaSmrečinySpádikMagurské sedlo, kde nadväzuje na hlavný hrebeň podcelku Veterný vrch v trase Javor – Toporecké sedlo – Kameniarka – RiňavaPlontana (najvyšší vrch podcelku) – Veterný vrch.

Pohorie je rozdelené na viaceré rázsochy údoliami potokov a riečok: Frankovský potok, Rieka, Jordanec, Lesniansky potok, Toporský potok, Šoltýsa a ďalšie. Údolie Dunajca na severe je hranicou s Pieninami, toky Javorinky a Bielej od Tatier a v údolí Popradu, v tzv. Ružbašskej bráne sa stýka s pohorím Levočské vrchy.[1]

V časti Osturnianska brázda a na priľahlých svahoch Spišskej Magury sa zachovali viaceré jazierka zosuvného charakteru. Napr. Malé jazero, Veľké jazero, Ksenino jazierko, Osturnianske jazero.[4] V podcelku Repisko sa zachovalo Jezerské jazero tiež zosuvného charakteru. Na styku pohoria s kotlinami vyvierajú minerálne pramene (Vyšné Ružbachy, Toporec).

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
  2. Spišská Magura – Pieniny. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  4. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.