Spišská Magura
Spišská Magura je flyšové pohorie a geomorfologický celok na severnom Slovensku, súčasť Podhôľno-magurskej oblasti.
| Spišská Magura | |
| pohorie geomorfologický celok | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský |
| Okresy | Stará Ľubovňa, Kežmarok |
| Nadradená jednotka |
Podhôľno-magurská oblasť |
| Susedné jednotky (na Slovensku) |
Podtatranská brázda Tatry Podtatranská kotlina Levočské vrchy Spišsko-šarišské medzihorie Pieniny |
| Podradené jednotky |
Veterný vrch Repisko |
| Súradnice | 49°19′S 20°25′V / 49,31°S 20,41°V |
| Najvyšší bod | Repisko |
| - výška | 1 259 m n. m. |
| Najnižší bod | severný okraj pohoria |
| - výška | cca 490 m n. m. |
 Poloha Spišskej Magury
| |
| Wikimedia Commons: Spišská Magura | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vymedzenie
upraviťSusedí z juhu s Podtatranskou brázdou, Tatrami a Podtatranskou kotlinou, Spišsko-šarišským medzihorím a na severe s Pieninami. Západnú a časť severnej hranice tvorí štátna hranica s Poľskom.
Spišská Magura sa delí na dva geomorfologické podcelky: Repisko na juhozápade a Veterný vrch na severe. Celok má tiež 3 časti: v Repisku je to Osturnianska brázda, v podcelku Veterný vrch potom Staroveská kotlina a Ružbašské predhorie.[1] Hranica medzi podcelkami vedie údolím Rieky a cez Magurské sedlo. Najvyšším vrchom pohoria je Repisko (1 259 m n. m.) v juhozápadnej okrajovej časti pohoria.[2][3]
Hlavný hrebeň podcelku Repisko vedie po línii Repisko – Magurka – Bukovina – Smrečiny – Spádik – Magurské sedlo, kde nadväzuje na hlavný hrebeň podcelku Veterný vrch v trase Javor – Toporecké sedlo – Kameniarka – Riňava – Plontana (najvyšší vrch podcelku) – Veterný vrch.
Pohorie je rozdelené na viaceré rázsochy údoliami potokov a riečok: Frankovský potok, Rieka, Jordanec, Lesniansky potok, Toporský potok, Šoltýsa a ďalšie. Údolie Dunajca na severe je hranicou s Pieninami, toky Javorinky a Bielej od Tatier a v údolí Popradu, v tzv. Ružbašskej bráne sa stýka s pohorím Levočské vrchy.[1]
V časti Osturnianska brázda a na priľahlých svahoch Spišskej Magury sa zachovali viaceré jazierka zosuvného charakteru. Napr. Malé jazero, Veľké jazero, Ksenino jazierko, Osturnianske jazero.[4] V podcelku Repisko sa zachovalo Jezerské jazero tiež zosuvného charakteru. Na styku pohoria s kotlinami vyvierajú minerálne pramene (Vyšné Ružbachy, Toporec).
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spišská Magura
Referencie
upraviť- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ Spišská Magura – Pieniny. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.