Bujačí vrch (Belianske Tatry)
Bujačí vrch[1] (1 946,9 m n. m.[2][3]) je vrch Belianskych Tatier. Leží nad obcou Ždiar, približne 15 km severozápadne od Kežmarku.[4] Nie je turisticky prístupný.
Bujačí vrch | |
vrch | |
Pohľad od juhu
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Poprad |
Obec | Vysoké Tatry |
Časť | Belianske Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Východné Tatry |
Povodie | Poprad |
Nadmorská výška | 1 946,9 m n. m. |
Súradnice | 49°13′49″S 20°15′44″V / 49,2302°S 20,2621°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | nie je prístupný |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Bujačí vrch | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Nachádza sa vo východnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližším sídlom je severne situovaný Ždiar, severozápadne ležia Podspády a Tatranská Javorina, východne Lendak a južne Tatranská Lomnica. Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry.[4]
Opis upraviť
Bujačí vrch leží v juhovýchodnej časti hlavného hrebeňa Belianskych Tatier, medzi Prednými Jatkami (2 012 m n. m.) a Skalnými vrátami (1 620 m n. m.).[4] Severným smerom sa nachádza Veľký Grúň (1 274 m n. m.), Gáflovka (1 626 m n. m.), Javorinka (1 259 m n. m.) a Tokáreň (1 219 m n. m.), východným leží Skalka (1 069 m n. m.), Pálenica (1 175 m n. m.), Skalné vráta (1 620 m n. m.) a Faixová skala (1 489 m n. m.), južným Stežky (1 530 m n. m.), Malá (1 558 m n. m.) a Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.) a Kežmarský štít (2 556 m n. m.) a západným Kozí štít (2 111 m n. m.), Jahňací štít (2 230 m n. m.), Belianska kopa (1 835 m n. m.), Predné (2 012 m n. m.) a Prostredné Jatky (1 984 m n. m.).[4] Severné svahy odvodňuje Tokárenský a Babí potok do riečky Biela, voda z južných odteká prítokmi Kežmarskej Bielej vody v povodí rieky Poprad.[3] Juhovýchodne sa nachádza Chata Plesnivec. Na juh od Bujačieho vrchu ležia tzv. Komíny, skalné útvary a Rakúsky chrbát, severne sa nachádzajú lesy nazvané Jahňacie. Vrchol je výborne viditeľný z Doliny Kežmarskej Bielej vody a Doliny Zeleného plesa a tiež z obce Ždiar.
Výhľady upraviť
Turisticky neprístupný skalnatý vrchol je pokrytý len nízkou vegetáciou.[6] Vďaka polohe a nadmorskej výške je z vrcholu viditeľná časť hlavného hrebeňa Belianskych Tatier a okolité vrcholy Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj východná časť Nízkych Tatier, Stolické, Volovské a Slanské vrchy, Čierna hora, Branisko, Bachureň, Čergov, Levočské vrchy, Pieniny, Spišská Magura, Oravské Beskydy a mnohé vrchy južného Poľska.[7]
Prístup upraviť
Vrchol je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry, preto je od roku 1978 turisticky neprístupný. Juhovýchodne stojí Chata Plesnivec, od ktorej vedie zeleno značený turistický chodník južným úbočím vrchu k Veľkému Bielemu plesu.[4]
Referencie upraviť
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-03-14]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 18.
- ↑ a b Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-14]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-14]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-14]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-03-14]. Dostupné online.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bujačí vrch (Belianske Tatry)
Externé odkazy upraviť
- Poloha na turistickej mape
- Belianske Tatry na www.karpaty.net Archivované 2009-02-19 na Wayback Machine