Bujačí vrch (Belianske Tatry)

	Bujačí vrch
	vrch
	Pohľad od juhu
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obec	Vysoké Tatry
Časť	Belianske Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	1 946,9 m n. m. ;
Súradnice	49°13′49″S 20°15′44″V / 49,2302°S 20,2621°V
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	nie je prístupný
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Bujačí vrch
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Bujačí vrch^[1] (1 946,9 m n. m.^[2]^[3]) je vrch Belianskych Tatier. Leží nad obcou Ždiar, približne 15 km severozápadne od Kežmarku.^[4] Nie je turisticky prístupný.

Poloha

Bujačí vrch leží v juhovýchodnej časti hlavného hrebeňa Belianskych Tatier, medzi Prednými Jatkami (2 012 m n. m.) a Skalnými vrátami (1 620 m n. m.).^[4] Severným smerom sa nachádza Veľký Grúň (1 274 m n. m.), Gáflovka (1 626 m n. m.), Javorinka (1 259 m n. m.) a Tokáreň (1 219 m n. m.), východným leží Skalka (1 069 m n. m.), Pálenica (1 175 m n. m.), Skalné vráta (1 620 m n. m.) a Faixová skala (1 489 m n. m.), južným Stežky (1 530 m n. m.), Malá (1 558 m n. m.) a Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.) a Kežmarský štít (2 556 m n. m.) a západným Kozí štít (2 111 m n. m.), Jahňací štít (2 230 m n. m.), Belianska kopa (1 835 m n. m.), Predné (2 012 m n. m.) a Prostredné Jatky (1 984 m n. m.).^[4] Severné svahy odvodňuje Tokárenský a Babí potok do riečky Biela, voda z južných odteká prítokmi Kežmarskej Bielej vody v povodí rieky Poprad.^[3] Juhovýchodne sa nachádza Chata Plesnivec. Na juh od Bujačieho vrchu ležia tzv. Komíny, skalné útvary a Rakúsky chrbát, severne sa nachádzajú lesy nazvané Jahňacie. Vrchol je výborne viditeľný z Doliny Kežmarskej Bielej vody a Doliny Zeleného plesa a tiež z obce Ždiar.

Turisticky neprístupný skalnatý vrchol je pokrytý len nízkou vegetáciou.^[6] Vďaka polohe a nadmorskej výške je z vrcholu viditeľná časť hlavného hrebeňa Belianskych Tatier a okolité vrcholy Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj východná časť Nízkych Tatier, Stolické, Volovské a Slanské vrchy, Čierna hora, Branisko, Bachureň, Čergov, Levočské vrchy, Pieniny, Spišská Magura, Oravské Beskydy a mnohé vrchy južného Poľska.^[7]

Vrchol je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry, preto je od roku 1978 turisticky neprístupný. Juhovýchodne stojí Chata Plesnivec, od ktorej vedie zeleno značený turistický chodník južným úbočím vrchu k Veľkému Bielemu plesu.^[4]

↑ ^a ^b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-03-14]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 18.
↑ ^a ^b Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-14]. Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-14]. Dostupné online.
↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-14]. Dostupné online.
↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-03-14]. Dostupné online.