Pyšný štít

	Pyšný štít
	vrch
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Pohorie	Vysoké Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	2 621 m n. m. ;
Súradnice	49°11′52″S 20°12′28″V / 49,1977°S 20,20778°V
Najľahší výstup	nie je voľne dostupný pre turistov
Prvovýstup	Edmund Téry, Martin Spitzkopf
- dátum	8. august 1877
	Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Pyšný štít
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°11′52″S 20°12′28″V / 49,1977°S 20,20778°V

Pyšný štít (poľ. Durny Szczyt, nem. Schwalbenturm, maď. Fecsketorony) je štvrtý najvyšší štít (2 621 m n. m.) Slovenska, ležiaci vo Vysokých Tatrách.

Charakteristika upraviť

Je to najmohutnejšia elevácia v hrebeni od Baraních rohov po Lomnický štít. Jeho najbližším susedom je Malý Pyšný štít. Od seba ich delia dve depresie, Pawlikowského štrbina a Lastovičia štrbina, medzi ktorými je skalná ihla Loktibrada. Najbližším juhovýchodným susedom Pyšného štítu je Pyšná vežička, oddelená Bachledovou štrbinou. Do Malej Studenej doliny spadá Pyšný štít približne 250 metrov vysokou západnou stenou a krátkym Pyšným hrebeňom, ktorý sa zvažuje k Piatim spišským plesám. Z Medenej kotliny vyrastá mohutnou 400 metrovou východnou stenou. V západnej stene Pyšného štítu je najväčší tatranský previs. Prvým, kto ho preliezol bol Pavol Jackovič a Miroslav Mrava 30. júna 2002. Prvovýstup im trval 12 hodín. Obtiažnosť VII A4. Pomenovali ho Kráľovský previs.^[1]^[2]

Na Pyšnom hrebeni sú:

Pyšná štrbina (poľ. Durna Szczerbinka)
Pyšný hrb (poľ. Durna Czubka)
Vyšné pyšné vrátka (poľ. Wyżnie Durne Wrótka)
Zadná pyšná veža (poľ. Zadni Durny Kopiniak)
Prostredné pyšné vrátka (poľ. Pośrednie Durne Wrótka)
Prostredná pyšná veža (poľ. Pośredni Durny Kopiniak)
Nižné pyšné vrátka (poľ. Niżnie Durne Wrótka)
Predná pyšná veža (poľ. Skrajny Durny Kopiniak)
Vyšný pyšný zárez (poľ. Wyżni Durny Karb)
Zadná pyšná bašta (poľ. Zadnia Durna Baszta)
Prostredný pyšný zárez (poľ. Pośredni Durny Karb)
Prostredná pyšná bašta (poľ. Pośrednia Durna Baszta)
Nižný pyšný zárez (poľ. Niżni Durny Karb)
Predná pyšná bašta (poľ. Skrajna Durna Baszta)
Vyšná Pyšná štrbina (poľ. Wyżnia Durna Szczerba)
Pyšné rohy (poľ. Durne Rogi)
Nižná Pyšná štrbina (poľ. Niżnia Durna Szczerba)
Pyšná kopa (poľ. Durna Kopa)^[1]

Názov upraviť

Je motivovaný smelým tvarom štítu. Pôvodne platil spoločne aj pre Malý Pyšný štít, Podobá sa Lomnickému štítu. Starí goralskí horskí vodcovia ho považovali za nejaký satelit Lomnického štítu a nazvali ho Łomnica mniejsza - Menší Lomnický štít, aj Mała Łomnica. Pyšný štít volali aj Lastovičou vežou.^[1]

Zaujímavosti upraviť

Edmund Téry s horským vodcom Martinom Spitzkopfom vyšiel na vrchol na druhý pokus. Vystupovali čiastočne západnou stenou a po severozápadnom hrebeni. Po nich na vrchol 8. augusta 1881 vystúpili Poliaci Jan Gwalbert Pawlikovwksi s vodcami Jozefom a Maciejom Sieczkowcami. Po nich o dva týždne neskôr vrchol dosiahli Ludwik Chałubiński s Henrykom Hoyerom a goralskými vodcami.

Prvá zimná túra sa uskutočnila 27. marca 1910. Na štít vtedy vystúpili severozápadným hrebeňom Eduard Hrubý, Oskar Jordán, Roman Komarnicki a Eugen Serényi. Prvou obeťou bol známy horský vodca Ján Breuer (1876 – 1924) z Novej Lesnej, ktorý zahynul počas záchrany raneného horolezca.^[2]

Referencie upraviť

↑ ^a ^b ^c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
↑ ^a ^b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Durny Szczyt na poľskej Wikipédii.

Galéria upraviť

Pyšný štít, vpravo Lomnický štít
Kežmarský štít, Malý Kežmarský štít, Pyšný štít a Malý Pyšný štít z Doliny Zeleného plesa
Baranie rohy, Spišský štít, Pyšný štít a Lomnický štít. V popredí Pfinnova kopa.

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pyšný štít

[Bohuš-1] BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

[Tatranské_štíty-2] BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.

[1]

[2]