Zamkovského chata
Zamkovského chata je horská chata, ktorá sa nachádza v ústí Malej Studenej doliny vo Vysokých Tatrách.
| Zamkovského chata | |
 | |
| 49°10′26″S 20°13′11″V / 49,173889°S 20,219722°VSúradnice: 49°10′26″S 20°13′11″V / 49,173889°S 20,219722°V | |
| Nadmorská výška | 1 475 m n. m. |
|---|---|
| Pohorie | Tatry |
| Poloha | Malá Studená dolina |
| Rok založenia | 1943 |
| Najľahší výstup | z Hrebienka |
  Poloha na Slovensku
| |
| Ďalšie odkazy | |
| Commons | Zamkovského chata |
| Webová stránka | www.zamka.sk |
História upraviť
Chatu postavil horolezec a horský vodca Štefan Zamkovský (rodák z Levoče), v rokoch 1942 – 1943. Predtým pracoval ako nosič a pomocník na Téryho a Zbojníckej chate. V rokoch 1929 - 1938 patril medzi najlepších slovenských horolezcov. Chatu spravoval spolu so svojou manželkou. Počas Druhej svetovej vojny slúžila chata ako útočisko pre partizánov, Židov a politických väzňov. Chata bola veľmi blízko populárneho Hrebienka, stála na križovatke turistických chodníkov na Téryho chatu a Skalnaté pleso. Veľmi rýchlo si ju obľúbili najmä pohodlnejší turisti. V prvých povojnových rokoch tu pôsobil známy tatranský horský nosič Ján Hudaček z Lendaku. Po znárodnení v roku 1948, musel pán Zamkovský chatu opustiť. Bola zoštátnená. V roku 1951 ju prevzal do správy Slovakotur a bola premenovaná na Chatu kpt. Nálepku. K Vysokým Tatrám tento učiteľ a neskôr vojak slovenskej armády, účastník protifašistického odboja, ktorý padol v Druhej svetovej vojne v roku 1943 v ukrajinskom meste Ovruč, nemal žiaden vzťah. Štefan Zamkovský na chate pôsobil do roku 1952, kedy musel odísť na neďalekú Bilíkovu chatu. Po krátkom čase odišiel s rodinou na Počúvadlo pri Banskej Štiavnici. V roku 1961 ako 53 ročný zomrel v Banskej Štiavnici. V roku 1991, na podnet Júliusa Andrášiho a Ivana Bohuša st., názvoslovná komisia Mestského národného výboru v Starom Smokovci, vrátila chate staré meno - Zamkovského chata. Chatu v tom čase spravovala Tatranská správa účelových zariadení SO ČSZTV. Táto organizácia v roku 1989 dala do prevádzky neďaleko chaty malú vodnú elektráreň, ktorá zásobovala chatu elektrickou energiou. Krátko po "nežnej revolúcii" ju spravovala novovzniknutá organizácia Slovenské Karpaty. V roku 1993 bola Zamkovského chata odovzdaná do majetku dedičom Štefana Zamkovského. Počas nasledujúcich rokov boli na chate urobené viaceré rekonštrukcie. Noví majitelia chaty, po odchode Ladislava Kulangu na Skalnatú chatu, prenajali chatu Mgr. Jane Kalinčíkovej, ktorá sa v roku 2003 stala jej majiteľkou. Chatu potravinami a palivom zásobujú vysokohorskí nosiči.[1][2]
Chatári upraviť
- Štefan Zamkovský, 1943 - 1952
- Karol Danajovič, 1952 - 1961
- Alexius Körtvélyessy, 1961 - 1967
- Körtvélyessyová, 1968
- Ivan Filčík, 1969?
- Ján Tarek, 1969?
- Viliam Bašista, 1970 - 1973
- Ladislav Petrík, 1973 - 1981
- Pavol Siska, 1981 - 1982
- Ladislav Kulanga, 1982 - 1995
- Mgr. Jana Kalinčíková 1996 - (majiteľka chaty od roku 2003)
Súčasnosť upraviť
V súčasnosti Zamkovského chata ponúka ubytovanie a občerstvenie pre turistov. Zásoby sa na ňu dopravujú podobne ako v minulosti, pomocou vysokohorských nosičov, ale pomáha aj vrtuľník. Ako zdroj elektrickej energie slúži malá vodná elektráreň na Malom Studenom potoku.
Prístup upraviť
- po
červenej značke:
- po
zelenej značke:
Referencie upraviť
- ↑ Mrázik František, Švorc Jaroslav: Strechy nad oblakmi, Print- Servis, 1998, ISBN 80-88755-62-X
- ↑ Bohuš Ivan ml. Tatranské chaty, Vydavateľstvo IaB Tatranská Lomnica, 2007, ISBN 978-80-969017-4-6
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zamkovského chata
Externé odkazy upraviť
- Oficiálna stránka Zamkovského chaty Archivované 2007-09-27 na Wayback Machine