Otvoriť hlavné menu

Zamkovského chata

horská chata vo Vysokých Tatrách

HistóriaUpraviť

Chatu postavil horolezec a horský vodca Štefan Zamkovský (rodák z Levoče), v rokoch 19421943. Predtým pracoval ako nosič a pomocník na Téryho a Zbojníckej chate. V rokoch 1929 - 1938 patril medzi najlepších slovenských horolezcov. Chatu spravoval spolu so svojou manželkou. Počas Druhej svetovej vojny slúžila chata ako útočisko pre partizánov, Židov a politických väzňov. Chata bola veľmi blízko populárneho Hrebienka, stála na križovatke turistických chodníkov na Téryho chatu a Skalnaté pleso. Veľmi rýchlo si ju obľúbili najmä pohodlnejší turisti. V prvých povojnových rokoch tu pôsobil známy tatranský horský nosič Ján Hudaček z Lendaku. Po znárodnení v roku 1948, musel pán Zamkovský chatu opustiť. Bola zoštátnená. V roku 1951 ju prevzal do správy Slovakotur a bola premenovaná na Chatu kpt. Nálepku. K Vysokým Tatrám tento učiteľ a neskôr vojak slovenskej armády, účastník protifašistického odboja, ktorý padol v Druhej svetovej vojne v roku 1943 v ukrajinskom meste Ovruč, nemal žiaden vzťah. Štefan Zamkovský na chate pôsobil do roku 1952, kedy musel odísť na neďalekú Bilíkovu chatu. Po krátkom čase odišiel s rodinou na Počúvadlo pri Banskej Štiavnici. V roku 1961 ako 53 ročný zomrel v Banskej Štiavnici. V roku 1991, na podnet Júliusa Andrášiho a Ivana Bohuša st., názvoslovná komisia Mestského národného výboru v Starom Smokovci, vrátila chate staré meno - Zamkovského chata. Chatu v tom čase spravovala Tatranská správa účelových zariadení SO ČSZTV. Táto organizácia v roku 1989 dala do prevádzky neďaleko chaty malú vodnú elektráreň, ktorá zásobovala chatu elektrickou energiou. Krátko po "nežnej revolúcii" ju spravovala novovzniknutá organizácia Slovenské Karpaty. V roku 1993 bola Zamkovského chata odovzdaná do majetku dedičom Štefana Zamkovského. Počas nasledujúcich rokov boli na chate urobené viaceré rekonštrukcie. Noví majitelia chaty, po odchode Ladislava Kulangu na Skalnatú chatu, prenajali chatu Mgr. Jane Kalinčíkovej, ktorá sa v roku 2003 stala jej majiteľkou. Chatu potravinami a palivom zásobujú vysokohorskí nosiči.[1][2]

ChatáriUpraviť

  1. Štefan Zamkovský, 1943 - 1952
  2. Karol Danajovič, 1952 - 1961
  3. Alexius Körtvélyessy, 1961 - 1967
  4. Körtvélyessyová, 1968
  5. Ivan Filčík, 1969?
  6. Ján Tarek, 1969?
  7. Viliam Bašista, 1970 - 1973
  8. Ladislav Petrík, 1973 - 1981
  9. Pavol Siska, 1981 - 1982
  10. Ladislav Kulanga, 1982 - 1995
  11. Mgr. Jana Kalinčíková 1996 - ( majiteľka chaty od roku 2003)

SúčasnosťUpraviť

V súčasnosti Zamkovského chata ponúka ubytovanie a občerstvenie pre turistov. Zásoby sa na ňu dopravujú podobne ako v minulosti, pomocou vysokohorských nosičov, ale pomáha aj vrtuľník. Ako zdroj elektrickej energie slúži malá vodná elektráreň na Malom Studenom potoku.

PrístupUpraviť

K Zamkovského chate je najvhodnejší prístup od Hrebienka po   chodníku, ktorý pokračuje ďalej na Skalnaté pleso.

Od chaty vedie   chodník do Malej studenej doliny.

ReferencieUpraviť

  1. Mrázik František, Švorc Jaroslav: Strechy nad oblakmi, Print- Servis, 1998, ISBN 80-88755-62-X
  2. Bohuš Ivan ml. Tatranské chaty, Vydavateľstvo IaB Tatranská Lomnica, 2007, ISBN 978-80-969017-4-6

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť