Bradavica (vrch vo Vysokých Tatrách)

vrch vo Vysokých Tatrách

Bradavica[1] (2 476,0 m n. m.[2][3]; poľ. Staroleśny Szczyt, Staroleśna, Staroleśniański Szczyt, nem. Warze, maď. Bibircs) je uzlový vrch v Tatrách na Slovensku. Vypína sa v závere Slavkovskej doliny, nad Tatranskou Poliankou, približne 14 km severozápadne od Popradu.[4] Východným smerom stojí Zbojnícka chata. Je to jedenásty najvyšší vrch vo Vysokých Tatrách.

Bradavica
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 2 476,0 m n. m.
Súradnice 49°10′17″S 20°09′21″V / 49,1713°S 20,1558°V / 49.1713; 20.1558
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Prvovýstup K. Tetmajer, T. Żeleński, K. Bachleda, J. Bachleda
 - dátum 14. august 1892
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Bradavica
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Názov upraviť

Vysvetľuje sa tvarom štítu. Poliaci majú pre Bradavicu odlišný názov Staroleśny Szczyt, ktorý je odvodený s poľského pomenovania Veľkej Studenej doliny. Názov vznikol okolo roku 1880.[5]

Poloha upraviť

Nachádza sa na juhovýchode strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situovaný Starý Smokovec, Tatranské Zruby a Tatranská Polianka, južne leží Nová Polianka a Vyšné Hágy, juhozápadne Štrbské Pleso, severne Tatranská Javorina a východne Tatranská Lomnica.[7][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a stretávajú sa tu hranice národných prírodných rezervácií Velická dolina, Slavkovská dolina a Studené doliny.[4]

Opis upraviť

Bradavica je uzlový vrch v rázsoche, vybiehajúcej z Východnej Vysokej (2 429 m n. m.) v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier juhovýchodným smerom na Slavkovský štít (2 452 m n. m.). V masíve z nej odbočuje vetva Veľkej Granátovej veže (2 318 m n. m.). Má štyri vrcholy, oddelené Sedlom Bradavíc. V slovenčine nie sú označené a najvyšší je severovýchodný.[8] Bradavica sa klenie nad tromi dolinami - Velickou na juhozápade, Slavkovskou na juhovýchode a Veľkou Studenou na severe. Velickou dolinou voda odteká Velickým potokom cez Velické pleso, Slavkovskú odvodňuje Slavkovský potok a zo severných svahov odteká Studeným potokom do rieky Poprad.[7]

Západným smerom sa nachádza Kotlový štít (2 601 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Litvorový štít (2 413 m n. m.) a Velický štít (2 319 m n. m.), severným Východná Vysoká (2 429 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.), Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorový štít (2 418 m n. m.) a Široká veža (2 462 m n. m.), východným Prostredný hrot (2 441 m n. m.), Slavkovská kopa (2 346 m n. m.) a Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a južným Senná kopa (1 848 m n. m.), Velické Granáty (2 420 m n. m.) a Kvetnicová veža (2 433 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[4]

Výhľady upraviť

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné okolité doliny a vrcholy Vysokých Tatier, no tiež Podtatranská kotlina, východná časť Nízkych Tatier, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Volovské vrchy, Slanské vrchy, Branisko a Levočské vrchy.[9]

Prístup upraviť

Vrch sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto prístup naň je možný len s horským vodcom. Velickou dolinou okolo Sliezskeho domu i Veľkou Studenou dolinou popri Zbojníckej chate, vedú značené turistické chodníky.[4] Na vrchol Bradavice vedie viacero výstupových trás od Sliezskeho domu:

  • popod Rohatú vežu,
  • cez Zvodnú lávku,
  • hrebeňom z Východnej Vysokej a cez Zvodnú lávku

Prevýšenie je 800 m. Stredná náročnosť popod Rohatú vežu. Trvanie 6 až 8 hodín.[10]

Výstupy upraviť

Prvovýstup vykonali 14. augusta 1892 Kazimierz Przerwa-Tetmajer, Tadeusz Boy-Żeleński, Klimek Bachleda a Jan Bachleda Tajber, ktorí na vrchol vystupovali z Poľského hrebeňa. Najprv prekonali Východnú Vysokú, Kupolu a Westerovho štítu zostúpili na Zvodnú lávku pod vrcholmi Bradavice. Potom pokračovali lávkou a roklinou nad Veľkou Studenou dolinou do Sedla Bradavíc a z neho ne severovýchodný a východný vrchol. Prvý zimný výstup urobili 15. februára 1906 Ernst Dubke a Alfred Martin s vodcami Jánom Franzom a Jánom Breuerom.[5]

Referencie upraviť

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-13]. Dostupné online.
  2. a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
  4. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-13]. Dostupné online.
  5. a b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  6. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-13]. Dostupné online.
  7. a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-13]. Dostupné online.
  8. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  9. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-13]. Dostupné online.
  10. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, Olympia Praha 1974.
  • A. Puškáš, Vysoké Tatry – monografia, 5. diel, 1972.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť