Kazimierz Przerwa-Tetmajer

poľský básnik

Kazimierz Przerwa-Tetmajer (* 12. február 1865, Ludźmierz, Poľsko – † 18. január 1940 Varšava, Poľsko) bol poľský básnik, predstaviteľ poľskej literatúry a horolezec. Bol bratom poľského maliara Włodzimierza Tetmajera.

Kazimierz Przerwa-Tetmajer
poľský básnik, literát
Kazimierz Przerwa-Tetmajer
Osobné informácie
Narodenie12. február 1865
 Ludźmierz, Poľsko
Úmrtie18. január 1940 (74 rokov)
 Varšava, Poľsko
Národnosťpoľská
Alma materJagelonska univerzita
RodičiaAdolf Tetmajer
Julia Grabowská
SúrodenciWłodzimierz Tetmajer
Dielo
Literárne hnutieMłoda Polska
DebutIlla
PodpisKazimierz Przerwa-Tetmajer, podpis
Odkazy
Spolupracuj na CommonsKazimierz Przerwa-Tetmajer
(multimediálne súbory na commons)

Život upraviť

Narodil sa v rodine Adolfa Tetmajera a jeho druhej manželky Julie Grabowskej. Navštevoval I. Liceum Ogólnokształcące Bartłomeja Nowodworského v Krakove , Gymnázium sv. Anny v Krakove. V rokoch 1884 – 1886 študoval na Jagelonskej univerzite.

Debutoval v roku 1886 roku poémovou prózou Illa, ale pravdepodobne jeho faktickým debutom bola novela "Rekrut" (jej text sa stratil). V roku 1888 roku Tetmajer dostal literárnu cenu za báseň venovanú pamiatke Mickiewicza, a rok neskôr za báseň venovanú na počesť Kraszewského. V rokoch 1888 – 1893 začal spolupracovať s novinami „Tygodnik Ilustrowany”, „Kurjer Warszawski” a krakovským denníkom „Czas“. Vydal osem pokračovaní Poezji.

Tatranské aktivity upraviť

Počas pobytu v Ludźmierzu poznal veľmi dobre Podhale, Spiš, Liptov i Vysoké Tatry. V rokoch 1881 – 1891 veľakrát so svojim bratom a priateľmi navštívil medzi inými s Januszom Chmielowskim a Jerzym Żuławskim Vysoké Tatry. V roku 1892 urobil prvovýstup na Bradavicu a Kupolu. Okrem toho spolu s Tadeuszom Boyem-Żeleńskim s horskými vodcami vystúpili v rokoch 1889 – 1893 ako prví na Furkotský štít. Po roku 1896 pre zdravotné problémy už nechodil na horolezecké túry. Navštevoval tatranské doliny a Podhalie. V roku 1902 horolezci pomenovali jeho menom Gerlachovské sedlo a Towarzystwo Tatrzańskie mu udelilo čestné členstvo.

Z tvorby upraviť

Fascinovaný goralským folklórom napísal cyklus povestí „Na skalnym Podhalu“ a tatranskú epopeju „Legenda Tatr“, ktorá má dve časti: „Maryna z Hrubego“ a „Janosik Nędza Litmanowski.“

V roku 1896 žil v Heidelbergu. Cestoval po Taliansku, Švajčiarsku, Francúzsku a Nemecku. Po prvej svetovej vojne žil v Krakove a Zakopanom. Nakoniec sa usadil vo Varšave. V rokoch 1918 – 1919 bol účastníkom rokovaní v česko – slovensko – poľskom spore o hranice v Tatrách a pod nimi. Bol prezidentom Towarzystwa Literatów a Dziennikarzy Polskich (rok 1921), v roku 1928 mu udelili literárnu cenu mesta Varšava a v roku 1934 sa stal čestným členom poľskej Polskiej Akademii Literatury.

Básne Kazimierza Przerwy-Tetmajera boli mnohokrát zhudobnené a zdramatizované. V roku 1964 slovenský režisér Martin Ťapák nakrútil televízny film podľa Tetmajerovej predlohy „Balada o Vojtovej Maríne“. V roku 1978 Martin Ťapák znova siahol po jeho tvorbe, keď nakrútil film „Krutá ľúbosť“.

Zdroj upraviť