Hranatá veža
vrch vo Vysokých Tatrách
Hranatá veža (poľ. Graniasta Turnia, nem. Mautstein, maď. Vámkő) je najmasívnejší objekt úseku hlavného hrebeňa Vysokých Tatier od Svišťového štítu po Malý Javorový štít, medzi Rovienkovou priehybou a (Rovienkovou stenou) Vyšným Rovienkovým sedlom (Rovienkovou vežou). Má dva takmer rovnako vysoké končiare, hlavný juhozápadný a vedľajší severovýchodný. Bezprostredne pod hlavným vrcholom je zo strany Veľkej Studenej doliny výrazná kamenná terasa.[1]
| Hranatá veža | |
| vrch | |
 Hranatá veža, Rovienková veža, Kresaný roh
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 261 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′07″S 20°09′31″V / 49,185278°S 20,158611°V |
| Prvovýstup | v lete August Otto a Ján Hunsdorfer, v zime Julius Andreas Hefty a Gyula Komarnicki |
| - dátum | 20. júla 1897 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Hranatá veža | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov upraviť
Bol ovplyvnený tvarom končiara. Nemci a Maďari videli v Hranatej veži podobu mýtneho kameňa. V podobe Mýtnik prešlo toto meno ojedinele aj do slovenčiny, ale neujalo sa.[1]
Turistika upraviť
Na vrchol je možné vystúpiť len s horským vodcom.
Prví na vrchole upraviť
- v lete August Otto a Ján Hunsdorfer 20. júla 1897
- v zime Julius Andreas Hefty a Gyula Komarnicki 1. februára 1914[2]
Referencie upraviť
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ RADWAŃSKA-PARYSKY, Zofia; PARYSKI, Witold Henryk. Wielka encyklopedia tatrzańska. Poronin : Wyd. Górskie, 2004. ISBN 83-7104-009-1. (po poľsky)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hranatá veža
