Žltá veža
vrch vo Vysokých Tatrách
Žltá veža je dosť výrazný vrchol s trojuholníkovým profilom. Leží v Prostrednom hrebeni. Turistom je známa hlavne z cesty cez neďaleké Priečne sedlo, aj od Téryho chaty.
| Žltá veža | |
| vrch | |
 Prostredný hrot nad Téryho chatou a Žltá veža
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 385 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′8″S 20°11′26″V / 49,18556°S 20,19056°V |
| Najľahší výstup | I, len s horským vodcom |
| Prvovýstup | K. Bröckelmann, J. Hunsdorfer ml. |
| - dátum | 2. august 1900 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Žltá veža | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
TopografiaUpraviť
Od Malého hrotu ju oddeľuje Sedlo za Prostredným (hrotom), od Drobnej veže zasa Žltá lávka. Západnou stenou aj dlhým rebrom spadá do Veľkej Studenej doliny, severnou do Dolinky pod Sedielkom.
Pár zaujímavých výstupovUpraviť
- 1900 Prvý výstup K. Bröckelmann a J. Hunsdorfer ml., cez Sedlo za Prostredným, I.
- 1908 Prvovýstup hrebeňom zo Žltej lávky, Gy. A R. Komarnicky, S. Laufer a A. Martin, III.
- 1929 Prvovýstup prostriedkom západnej steny, W. Stanislawski, A. Kenar a A. Stanecki, IV – V.
GalériaUpraviť
V panoráme Veľkej Studenej doliny vpravo Prostredný a Malý hrot, ďalej špicatá Žltá veža,...
Ešte raz Prostredný hrebeň z Veľkej Studenej doliny, najšpicatejšia Žltá veža.
Vpravo prvá bez mraku Žltá veža
ReferencieUpraviť
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia Praha 1977.
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žltá veža
