Popradský Ľadový štít
Popradský Ľadový štít[2] (2 396,0 m n. m.[3]) je uzlový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží v závere Batizovskej doliny nad Vyšnými Hágmi, približne 15 km severozápadne od Popradu.[4]
Popradský Ľadový štít | |
vrch | |
Popradský Ľadový štít vpravo
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Poprad |
Obce | Tatranská Javorina, Vysoké Tatry |
Časť | Vysoké Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Východné Tatry |
Povodia | Dunajec, Poprad |
Nadmorská výška | 2 396,0[1] m n. m. |
Súradnice | 49°09′57″S 20°06′54″V / 49,1657°S 20,1151°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | len s horským vodcom |
Prvovýstup | O. Gömöry, P. Kirner |
- dátum | 1890 |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Popradský Ľadový štít | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[2] Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy a Nová Polianka, juhovýchodne leží Tatranská Polianka, Tatranské Zruby, Starý a Nový Smokovec, východne Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Štrbské Pleso.[3] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a na vrchole sa stretávajú hranice národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina, Mengusovská dolina a Batizovská dolina.[4]
Opis
upraviťPopradský Ľadový štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Gánkom (2 462 m n. m.) a Lavínovým štítom (2 606 m n. m.). Od Východného Železného štítu na severozápade ho oddeľuje Zlomisková štrbina, od Kačacieho štítu na východe Vyšné Kačacie sedlo. Na juh vysiela výrazný hrebeň Končistej (2 535 m n. m.), od ktorého ho delí Sedlo pod Drúkom. Jeho steny spadajú do troch dolín – Zlomiskovej, Kačacej a Batizovskej. Pri pohľade z turisticky frekventovaných miest nepôsobí príliš výrazne v konkurencii okolitých štítov. Hoci najľahšia trasa cez Sedlo pod Drúkom nemá vysokú náročnosť, I, je miestami exponovaná (dlhý prekrok) a pri zhoršených podmienkach nebezpečná, vhodná len s horským vodcom.[6]
Severným smerom sa nachádza Gánok (2 462 m n. m.), Kačacia veža (2 197 m n. m.), Mlynár (2 170 m n. m.) a Hrubá veža (2 086 m n. m.), východným Litvorový štít (2 413 m n. m.), Velický štít (2 319 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Batizovský štít (2 448 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.) a Kotlový štít (2 537 m n. m.), južným Kostolík (2 262 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.) a Tupá (2 285 m n. m.) a západným Ostrva (1 984 m n. m.), Zlomisková veža (2 133 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.) a Rysy (2 503 m n. m.).[3] Severne leží Kačacia dolina, ktorou voda odteká riečkou Biela voda do Dunajca, juhovýchodne sa nachádza Batizovská dolina, ktorú odvodňuje Batizovský potok do rieky Poprad a rovnakým smerom prúdi voda i z juhozápadne situovanej Zlomiskovej doliny, ktorou tečie Ľadový potok. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady
upraviťTuristicky voľne neprístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Pozorovateľné sú okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež Volovské vrchy a mnohé vrchy v južnom Poľsku.[8]
Prístup
upraviťŠtít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[4], preto je dostupný len s horským vodcom.
Prvovýstupy
upraviť- 1890 Prvý výstup O. Gömöry a P. Kirner, I.
- 1906 Prvovýstup E. Dubke, J. Franz st., severozáp. hrebeňom zo Zlomiskovej štrbiny, II, lezenie puklinou na rozpor.
- 1907 Prvovýstup Z. Klemensiewicz, R. Kordys a A. Znamiecki, východným hrebeňom, II, obvykle v rámci hrebeňovky cez Kačací štít.[6]
Galéria
upraviť-
Zľava Zlobivá, Západný Železný štít, Snežná kopa, Vých. Žel. štít, Popradský Ľadový štít a špicatý Drúk
-
Pohľad z Kačacej doliny, poľské popisy (Zmarzły Szczyt)
-
Zľava Popradský Ľadový, Kačací a Batizovský štít
Referencie
upraviť- ↑ TM 113 Vysoké Tatry (14. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-24]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-24]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-24]. Dostupné online.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-24]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-24]. Dostupné online.
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia 1977.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Popradský Ľadový štít