Zlobivá

vrch vo Vysokých Tatrách

Zlobivá[1] (2 425,7 m n. m.[2]; poľ. Żłobisty Szczyt, nem. Martaspitze, maď. Mártacsúcs) je štíhly trojvrcholový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží v závere Zlomiskovej doliny nad Vyšnými Hágmi, približne 15 km severozápadne od Popradu.[3]

Zlobivá
vrch
Celkom vľavo Zlobivá a oblasť Železnej brány.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 425,7 m n. m.
Súradnice 49°10′13″S 20°06′28″V / 49,1703°S 20,1079°V / 49.1703; 20.1079
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup Karol Jordán
Marthe Lavallé
 - dátum 1899
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Zlobivá
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Názov upraviť

Pochádza z poľského a goralského pojmu „žloby,“ teda žľaby. Bol to ľudový názov, ktorý vyjadroval podobu masívu rozbrázdenú žľabmi. Jazykovedci namietali, že Zlobivá je čechizmus, snažili sa meno štítu zmeniť a poslovenčiť na „Hnevlivá“. Po vysvetlení pracovníkmi Múzea TANAPu, už nenamietali a Zlobivá zostala Zlobivou.[4]

Poloha upraviť

Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie obce Tatranská Javorina a mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Štrbské Pleso, Vyšné Hágy a Nová Polianka, juhovýchodne leží Tatranská Polianka, Tatranské Zruby a Starý Smokovec a severne Tatranská Javorina.[6][2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Mengusovská dolina.[3]

Opis upraviť

Zlobivá sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Gánkom (2 462 m n. m.) a Popradským Ľadovým štítom (2 396 m n. m.). Hlavný z troch vrcholov (2 426 m n. m.) je severozápadný, prostredný (Zlobivá, prostredný vrchol) sa nazýva Wachterova veža (poľ. Żłobista Turnia) (Eugen Wechter (1887 – 1907) s priateľmi naň vystúpil 5. augusta 1907 ako prvý. O tri dni neskôr zahynul na Žabom koni) a najnižší juhovýchodný (Zlobivá, JV vrchol) (asi 2 420 m n. m.) je niekedy v slovenčine pomenovaný ako Zlobná kopa (poľ. Żłobista Kopa). Od Rumanovho štítu k nemu vedie dlhý hrebeň, začínajúci vo Vyšnej zlobnej štrbine, od Západného železného štítu ho delí Nižná zlobná štrbina.[4][7] Do Kačacej doliny spadá 400 metrovou severovýchodnou stenou, ktorá je súčasťou mohutného tzv. Kačacieho múra.[4][7]

Severným smerom sa nachádza Rumanov štít (2 428 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Ťažká veža (2 254 m n. m.), Kačacia veža (2 197 m n. m.), Mlynár (2 170 m n. m.) a Široká (2 210 m n. m.), východným Hrubá veža (2 086 m n. m.), Litvorový štít (2 413 m n. m.), Velický štít (2 319 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.) a Batizovský štít (2 448 m n. m.), južným Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.) a Ostrva (1 984 m n. m.) a západným Zlomisková veža (2 133 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.) a Rysy (2 503 m n. m.).[2] Severovýchodne sa nachádza Kačacia dolina, ktorou voda odteká riečkou Biela voda do Dunajca, juhozápadne leží Zlomisková dolina, ktorú odvodňuje Ľadový potok do Batizovského potoka v povodí rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady upraviť

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Pozorovateľné sú okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež veľká časť Nízkych Tatier a vrchy v priľahlej časti Poľska.[8]

Prístup upraviť

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3], preto je dostupný len s horským vodcom. Patrí k ťažšie dostupným a menej navštevovaným štítom.

Niekoľko zaujímavých výstupov upraviť

  • 1899 Prvý výstup na hlavný vrchol Karol Jordán a francúzska alpinistka Marthe Lavallé v závere úzkym exponovaným hrebienkom z Rumanovej dolinky ľavým žľabom a juhozápadným rebrom.[7]
  • 1905 Juhovýchodným hrebeňom z Nižnej zlobnej štrbiny vystúpili na hlavný vrchol Poliaci Janusz Chmielowski a Adam Kroebl s horskými vodcami Klimkom Bachledom, Jakubom Bachledom a Marusarzom Jarząbkom. V skupine bol Karol Jordán.[7]
  • 1906 Severozápadným hrebeňom z Vyšnej zlobnej štrbiny vystúpili Poliaci Zygmund Klemensievicz a Jerzy Maślanka[7]
  • 1907 Prvovýstup stredným žľabom z Rumanovej dolinky K. L. Horn, J. Serényi a Eugen Wachter, II.[7]
  • 1909 Poliaci Zygmund Klemensievicz a Jerzy Maślanka urobili prvý zimný výstup.[7]
  • 1911 Prvovýstup severovýchodnou stenou uskutočnili Poliaci Wladyslaw Kulczyński, Mieczysłav Świerz a Gyula a Roman Komarnicki.[7]
  • 1930 Prvovýstup severovýchodnou stenou Motykovou cestou S. Motyka a J. Sawicki, V.
  • 1961 O. Zibrínová, I. Kluvánek, J. Psotka a Z. Zibrín, Motykova cesta.
  • 1973 Zimný prvovýstup Z. Drlík, M. Pelc, I. Fiala a M. Orolin, V A3.[9]

[7]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-06-03]. Dostupné online.
  2. a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.
  4. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-06-03]. Dostupné online.
  6. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-06-03]. Dostupné online.
  7. a b c d e f g h i BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-06-03]. Dostupné online.
  9. KROUTIL, František. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zlobivá

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť