Ostrva
Ostrva je nevýrazný, ale veľmi hojne navštevovaný tatranský vrchol. Tvorí široký záver juhozápadného hrebeňa, v ktorom dominuje Končistá. Krásny výhľad do Mengusovskej doliny, na skupinu Vysokej a do doliny Zlomísk. Červená značka – Tatranská magistrála – vedie na Sedlo pod Ostrvou, z neho vedie na vrchol nápadný krátky, no neznačený chodník. Prvými návštevníkmi boli pytliaci a lovci kamzíkov. Prvý chodník na vrchol bol vybudovaný z Vyšných Hágov v roku 1886, ktorý vybudoval Uhorský Karpatský spolok. Názov „ostrva“ znamená drevenú konštrukciu na seno, obvykle trojnožku z brvien. Pod západnými zrázmi leží Symbolický cintorín obetiam Tatier.
| Ostrva | |
| vrch | |
 Ostrva, serpentíny magistrály do sedla p. O., vpravo dolu svetlejšia Galéria Ostrvy
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 1 984 m n. m. |
| Súradnice | 49°8′58″S 20°5′19″V / 49,14944°S 20,08861°V |
| Najľahší výstup | zo sedla pod Ostrvou cca 2 min. chodecky |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
| Wikimedia Commons: Ostrva | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Topografia upraviť
K Popradskému plesu a do Mengusovskej doliny spadá strmými stenami, na juhovýchod klesá pozvoľna, so širokým pásmom kosodreviny. Na severovýchode sutinový hrebeň pokračuje na Tupú. Výrazným samostatným prvkom je Ihla v Ostrve (asi 1890 m), iba horolezecky dostupná štíhla veža (exponovaná II).
Prístup upraviť
- po
červenej značke:
- z Popradského plesa
- zo Sliezskeho domu okolo Batizovského plesa
Galéria Ostrvy upraviť
K horolezcami najvyhľadávanejším tatranským terénom patrí Galéria Ostrvy, kolmá stena neďaleko Symbolického cintorína. Využívaná je typicky skalkársky, po prelezení niečo vyše 100 m zaujímavého terénu sa obvykle nepokračuje na vrchol, ale zlaňuje či zlieza. Najťažšou cestou bol „Posledný sud“, klasifikácia 9, patrila k technicky najnáročnejším na slov. strane Tatier. Zvádzal sa o ňu tuhý boj medzi tradicionalistami a modernistami. Podobnej obtiažnosti sú aj novšie cesty "Kororo" a "Dies irae". Ešte o niečo ťažšia je cesta Mira Peťa "Strach zo života a smrti", 9+.
Referencie upraviť
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, Olympia Praha 1974.
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – monografia, 5. diel, 1972.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostrva
