Otvoriť hlavné menu

Ostrva

vrch vo Vysokých Tatrách

Ostrva je nevýrazný, ale veľmi hojne navštevovaný tatranský vrchol. Tvorí široký záver juhozápadného hrebeňa, v ktorom dominuje Končistá. Krásny výhľad do Mengusovskej doliny, na skupinu Vysokej a do doliny Zlomísk. Červená značka – Tatranská magistrála – vedie na Sedlo pod Ostrvou, z neho si mnohí turisti odskočia na vrchol nápadným krátkym, no neznačeným chodníkom. Prvými návštevníkmi boli pytliaci a lovci kamzíkov. Prvý chodník na vrchol bol vybudovaný z Vyšných Hágov roku 1886, ktorý vybudoval Uhorský Karpatský spolok. Názov „ostrva“ znamená drevenú konštrukciu na seno, obvykle trojnožku z brvien. Pod západnými zrázmi leží Symbolický cintorín obetiam Tatier.

Ostrva
vrch
Ostrva a1.jpg
Ostrva, serpentíny magistrály do sedla p. O., vpravo dolu svetlejšia Galéria Ostrvy
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 1 984 m n. m.
Súradnice 49°8′58″S 20°5′19″V / 49,14944°S 20,08861°V / 49.14944; 20.08861
Najľahší výstup zo sedla pod Ostrvou cca 2 min. chodecky
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Ostrva
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

TopografiaUpraviť

K Popradskému plesu a do Mengusovskej doliny spadá strmými stenami, na juhovýchod klesá pozvoľna, so širokým pásmom kosodreviny. Na severovýchode sutinový hrebeň pokračuje na Tupú. Výrazným samostatným prvkom je Ihla v Ostrve (asi 1890 m), iba horolezecky dostupná štíhla veža (exponovaná II).

PrístupyUpraviť

Galéria OstrvyUpraviť

 
Pohľad z Ostrvy na Tupý hrb (ešte nie Tupá, iba jej predvrchol) a Klin, dolu sedlo pod Ostrvou
 
Pohľad na Ostrvu od Hincových plies, Ihla v Ostrve v pravej časti vrhá krátky tieň

K horolezcami najvyhľadávanejším tatranským terénom patrí Galéria Ostrvy, kolmá stena neďaleko Symbolického cintorína. Využívaná je typicky skalkársky, po prelezení niečo vyše 100 m zaujímavého terénu sa obvykle nepokračuje na vrchol, ale zlaňuje či zlieza. Najťažšou cestou bol „Posledný sud“, klasifikácia 9, patrila k technicky najnáročnejším na slov. strane Tatier. Zvádzal sa o ňu tuhý boj medzi tradicionalistami a modernistami. Podobnej obtiažnosti sú aj novšie cesty "Kororo" a "Dies irae". Ešte o niečo ťažšia je cesta Mira Peťa "Strach zo života a smrti", 9+.

ReferencieUpraviť

  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, Olympia Praha 1974.
  • A. Puškáš, Vysoké Tatry – monografia, 5. diel, 1972.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostrva

Externé odkazyUpraviť