Kôpky

vrch vo Vysokých Tatrách

Kôpky[1] (2 354,2 m n. m.[2]) je názov vrchu v Tatrách. Prenesene ide o celú strednú časť Popradského hrebeňa, vybiehajúceho z Ťažkého štítu, ktorý sa vypína nad Popradským plesom, približne 17 km severozápadne od Popradu.[3] Turistom sú známe z výstupu od Popradského plesa na Rysy, najprv vpravo nad hlavou, potom od Chaty pod Rysmi vidno už len najvyššiu Veľkú Kôpku.

Kôpky
vrch
Kôpky od západu
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 2 354,2 m n. m.
Súradnice 49°10′16″S 20°05′02″V / 49,1711°S 20,084°V / 49.1711; 20.084
Geologické zloženie žula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup Len s horským vodcom
Prvovýstup Rakúski topografi
 - dátum 1895
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Kôpky
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nachádzajú sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Ležia v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližším sídlom je južne situované Štrbské Pleso, juhovýchodne ležia Vyšné Hágy a Nová Polianka, severovýchodne sa nachádza Tatranská Javorina, severozápadne mesto Zakopané v Poľsku a (juho)západným smerom osada Podbanské.[5][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a v národnej prírodnej rezervácii Mengusovská dolina.[3]

Kôpky ležia v Popradskom hrebeni, ktorý z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier vybieha v masíve Ťažkého štítu (2 500 m n. m.). Tvorí ich niekoľko vyvýšenín, z ktorých dominuje Veľká Kôpka (2 354,2 m n. m.) a Malá Kôpka (2 343,2 m n. m.). S Ťažkým štítom sú prepojené hrebeňom Dračích pazúrikov, od ktorých je Veľká Kôpka oddelená Štrbinou pod Kôpkami. Vo vlastnom hrebeni sa za Veľkou Kôpkou nachádza: Zadná popradská lávka, Zadný popradský zub, Prostredná popradská lávka, Predný popradský zub, Predná popradská lávka a Malá Kôpka. Z nej vybieha na juhozápad bočný hrebeň: Sedem Popradských Mníchov. Na juh k Popradskému plesu pokračuje Popradský hrebeň a v ňom šesť Popradských veží.[6]

Západne hrebeň masívu klesá do Kotliny Žabích plies s Malým a Veľkým Žabím plesom mengusovským, odkiaľ vodu odvádza Žabí potok do rieky Poprad. Juhovýchodne sa nachádza Dračia dolinka s Dračím plesom, ktorá je vetvou Zlomiskovej doliny, ktorou vodu z tejto časti odvádza do Popradského plesa Ľadový potok.[2]

Severným smerom sa nachádza Ťažká veža (2 254 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Vyšný Žabí štít (2 259 m n. m.), Žabia veža (2 340 m n. m.), Hincova veža (2 377 m n. m.) a Veľký Mengusovský štít (2 438 m n. m.), západným Čubrina (2 378 m n. m.), Mengusovský Volovec (2 228 m n. m.), Kôprovský štít (2 367 m n. m.), Hlinská veža (2 330 m n. m.) a Satan (2 422 m n. m.), južným Patria (2 203 m n. m.), Ostrva (1 984 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.), Zlomisková veža (2 132 m n. m.) a Končistá (2 538 m n. m.) a východným Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Kotlový štít (2 601 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Rumanov štít (2 428 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.) a Vysoká (2 547 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no severozápadným úbočím prechádza chodník z Mengusovskej doliny k neďalekej Chate pod Rysmi.[3]

Výhľady

upraviť

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier a východná časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou.[7]

Prístup

upraviť

Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[3], preto je dostupný len s horským vodcom. Západným úbočím však vedie   červeno značený chodník od Popradského plesa na Rysy (2 503 m n. m.).[3]

Vybrané výstupy

upraviť
  • 1908 Prvovýstup zo Štrbiny pod Kôpkami O. E. Meyer a G. Zindler, exponované, II, v zostupe. V ten istý deň absolvovali aj hrebeň Popradských veží, II.
  • 1908 Prvovýstup hrebeňom Siedmich Popradských Mníchov na Malú Kôpku, H. Wirth a J. Franz, II-III.
  • 1913 Zimný prvovýstup na Veľkú Kôpku Gy. Hefty a Gy. Komarnicki.
  • 1956 Prvovýstup západnou stenou M. Jílek a M. Varga, V.[6]

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
  2. a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online.
  5. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online.
  6. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online.
  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kôpky

Externé odkazy

upraviť