Otvoriť hlavné menu

Veľká, (historicky de Vylka, Welkam, nem. Főlk, Főlka, Filksdorf, maď. Felk, Félka, Filka, historik Jozef Hradszky odvodzoval názov od keltského slova Fill – bydlisko a gau – krajina. Pôvodný názov mal teda znieť Fealgau alebo Fillgau, čo znamenalo obec v rovnej úrodnej krajine)[1][2] , je časť mesta Poprad. K mestu bola pripojená v roku 1946. Počet obyvateľov 4 611 (2015)[3].

Veľká
mestská časť Popradu
Square of Velka 5.jpg
Kostol svätého Jána Evanjelistu
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Poprad
Rieka Velický potok
Nadmorská výška 695 m n. m.
Súradnice 49°04′02″S 20°16′54″V / 49,0672483°S 20,2817917°V / 49.0672483; 20.2817917
Prvá pís. zmienka 1268
PSČ 05801
EČV PP
Tel. predvoľba +421-52
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha mestskej časti v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Veľká
Webová stránka: www.poprad.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Námestie

Z histórieUpraviť

Veľká sa nachádza na území, ktorého osídlenie siaha do neskorej kamennej doby (koniec 3. tisícročia p.n.l.), kedy tu žil ľud badenskej kultúry. Svedčia o tom archeologické nálezy medzi nimi napríklad osem mečov z mladšej bronzovej doby (12. stor. p.n.l.). V roku 1964 bol nájdený bronzový meč s tzv. anténovou rukoväťou, našli sa okrem iného bronzové sekery z konca doby bronzovej. Po vzniku Veľkej Moravy na jej území žili Slovania.

Prvá písomná zmienka je z roku 1268, kde sa prvý raz spomína Veľká a iné podtatranské mestečká a obce v súvislosti so sporom magistra Mutimíra s 24 farármi spišských obcí ako „de Vylka (Veľká). Bola súčasťou Uhorska. V prevažnej miere ju obývali nemeckí kolonisti. Predpokladá sa, že prišli na toto územie koncom 12. alebo začiatkom 13. storočia. Pravdepodobne bolo to len niekoľko rodín, lebo Veľká nemala nikdy nemecké meno. O tom, že Veľká už v 70. rokoch 13. storočia bola pojmom, svedčí štylizácia popisu hraníc budúcich Batizoviec z roku 1279, kde sa hovorí o Veľkej bez označenia, že ide o obec, ako o všeobecne známej veci: „....sub montibus ultra Welkam..." (pod horami za Veľkou)“ (citát).[2] Predpokladá sa, že v roku 1271, kedy na jej území žili aj Sasi, bola súčasťou Spoločenstva spišských Sasov, ktoré sa na Spiši vytvorilo ako nová samosprávna jednotka. Veľká sa v roku 1412 stala s dvanástimi ďalšími spišskými mestami zálohovaným mestom Poľsku.[1][2]

Významné rokyUpraviť

  • 1241 – Kráľ Belo IV. pozval okrem iných aj na Spiš nemeckých kolonistov, ktorí alebo založili novú obec v bezprostrednej blízkosti pôvodných slovenských dedín, napríklad vedľa Popradu - Deutschendorfu alebo sa usadili v pôvodnej obci.
  • polovica 13. storočia – vo Veľkej bol postavený rímskokatolícky Kostol sv. Jána Evanjelistu.
  • 1271 – Veľká patrila do Spoločenstva spišských Sasov a používala privilégia kráľa Štefana V. pre spišských Nemcov. Patrila k nim osobná sloboda, právo voliť richtára a mestskú radu, klčovať lesy, povoľovanie, variť pivo, lieh a pod..
  • 1276 – Prvým richtárom bol Froling.
  • 1279 – Veľká sa spomína v listine týkajúcej sa hraníc obce Batizovce ako „.....sub montibus ultra Welkam...“ (pod horami za Veľkou).
  • 1370 – Bolo kodifikované nemecké zvykové právo pod názvom Spišské právo (Zipser Wilkür), na základe ktorého richtári a mestské rady viedli samosprávu a súdnictvo.
  • 1417 – Richtár a prísažní mestečka Veľká získali pôdu po oboch stranách rieky Poprad medzi Batizovcami a Veľkou od Štefana zvaného Hower z Lučivnej a Ondreja Scholastika z Lučivnej do večnej držby za 300 florénov v čistom zlate.
  • 1551 – Panovník potvrdil artikuly cechu súkenníkov, mäsiarov, krajčírov a obuvníkov pre 13 zálohovaných miest Poľsku.
  • 1552 – Začala sa reformácia vo Veľkej. Prvým evanjelickým farárom bol Juraj Filker Stephany († 5. septembra 1579). Obyvatelia Veľkej na evanjelickú vieru prestúpili slávnostne a hromadne 19. marca 1552. Do užívania evanjelikov prešiel dovtedy rímskokatolícky kostol.
  • 1556 – Veľkú po spustošil veľký požiar. Väčšina drevených domov zhorela. Po požiari sa začali stavať murované domy.
  • 1578 – Bola založená škola vo Veľkej.
  • 1579 – Po veľkom požiari bolo zničených 36 domov.
  • 1632 – Bola založená papiereň. Z pôvodnej píly na Velickom potoku ju prerobil papiernik Nekel. V 19. storočí ju majiteľ Eduard Krompecher prerobil na Továreň na výrobu ovsenej múčky a detskej krupice.
  • 1647 – Na Spiši sa začala protireformácia. Po tzv. uhorsko – poľskom súde v Spišskom Podhradí museli evanjelickí farári odísť do vyhnanstva. Keďže neboli katolícki kňazi služby Božie vykonávali evanjelickí učitelia. Postupne ich nahrádzali katolícki kňazi, piaristi alebo minoriti.
  • 1694 – Evanjelici si postavili drevený kostol.
  • 1696 – Bolo založené Bratstvo všetkých cechov vo Veľkej.
  • 1699 – Bola postavená nová drevená radnica.
  • 1700 - Vo Veľkej žilo 16 katolíkov a 606 evanjelikov. V škole postavenej z dreva učil katolícky učiteľ.
  • 1710 – Mesto vyhorelo. Matej Bel za o ňom zmienil ako o úplne zničenom. Mesto bolo nanovo postavené. Počas moru v tom istom roku v ňom zomrelo 206 ľudí.
  • 1753 – Veľká zaviedla číslovanie domov. Od 1 do 155.
  • 1760 – Evanjelici si postavili nový murovaný kostol.
  • 1770 – Občania postavili novú murovanú radnicu.
  • 1772 – Veľká bola s ostatnými 12 mestami opäť pripojená k Uhorsku. Stala sa súčasťou Provincie 16 spišských miest.
  • 1773 – Vo Veľkej žilo 1006 obyvateľov v 196 domoch.
  • 1778 – Do Veľkej sa sťahujú obyvatelia susedných dedín. Má už 1134 obyvateľov.
  • 1789 – Bola založená prvá lekáreň. V druhej polovici 19. storočia v nej pôsobil lekárnik Aurel Scherfel, ktorý tu založil botanickú záhradu.
  • Začiatok 19. storočia – Veľká má 200 domov a 1277 evanjelických a 167 katolíckych obyvateľov. Väčšinou remeselníkov, poľnohospodárov. Ženy pestovali ľan a vyrábali plátno.
  • 1810 – Veľká získala trhové privilégium trhu od Františka II..
  • 1817 – Bol postavený nový evanjelický kostol v klasicistickom slohu.
  • 1830 – Počas mohutného požiaru zhorelo 153 domov ( viac ako polovica). Znovu postavili katolícku faru.
  • 1850 – V meste žije 1585 obyvateľov.
  • 1867 – Založili Spolok lekárov a lekárnikov na Spiši, v ktorom pôsobili aj veľčianski lekári a lekárnici.
  • 1868 – Bola postavená trojtriedna evanjelická škola.
  • 1878 – Bol založený Dobrovoľný hasičský spolok.
  • 1880 – Začala sa výstavba turisticko – kúpeľného komplexu Krompecherovho parku. Bola v ňom kolónia letných bytov pre turistov a hostí.
  • 1882 – Bolo otvorené Tatranské múzeum vo Veľkej, ktoré malo botanické, zoologické, kultúrno-historické, numizmatické, archeologické, národopisné, turistické zbierky a knižnicu.
  • 1889 – Bol založený podnik domáceho priemyslu Tatra, v ktorom sa vyrábali suveníry.
  • 1899 - Na pošte bol zriadený telegraf.
  • 1902 – Bola založená konzerváreň na konzervovanie zeleniny, ovocia, štiav a lesných plodov.
  • 1919 – Veľká mala 1826 obyvateľov.
  • 1923 – Bola založená učňovská škola.
  • 1927 – Bola založená továreň na spracovanie cestovín.
  • 1938Tomáš Baťa postavil vo veľčianskom chotári letisko.
  • 1946 – Veľká splynula s Popradom.
  • 1958 – Bola postavená budova učňovskej školy.
  • 1980 – Počet obyvateľov sa zvýšil na 3937.
  • 1990 – Vo Veľkej začal pôsobiť Obvodný úrad Poprad-Veľká.
  • 1992 – Bol dokončený Dom smútku.
  • 1994 – Vo Veľkej vnikla spoločnosť Perkins na výrobu lahôdkových šalátov.
  • 1995 – Na letisko priletel pápež Ján Pavol II.
  • 1999 – Vo Veľkej bol ustanovený klub Veličanov.
  • 2004 – Bola zriadená súkromná materská škola ma Tarnovského ul..
  • 2006 – Klub Veličanov začal s rekonštrukciou Scherfelového domu.
  • 2008 – Na letisku pristálo lietadlo s kráľovnou Alžbetou II..
  • 2010 – Do užívania bola daná moderná obytná budova Rubicon.
  • 2015 – Bol daný do užívania zrekonštruovaný areál futbalového ihriska.[1]

Hospodársky rastUpraviť

Veľká mala poľnohospodársky charakter. Mala veľký a úrodný chotár, zásobovala roľníckymi produktami svoje okolie. Veľčania mali majetkovú a osobnú slobodu od roku 1271. Od roku 1317 mohli klčovať lesy, poľovať v nich, variť pivo, lieh a pod. V roku 1500 bol vo Veľkej mlyn a píla. Jediná na severnom Spiši. Bohaté zastúpenie mali remeselníci. V roku 1632 vznikla vo Veľkej papiereň, ktorú založil papiernícky majster Nekel. Bola treťou na Spiši a šiestou na Slovensku. Zanikla až v 70-tych rokoch 19. storočia.

Veľká mala bohaté a veľké pozemky. V roku 1896 mala 334 gazdovstiev. V tom roku mala 2356 katastrálnych jutár, 23 jutár záhrad, 466 jutár lúk a 369 jutár pastvín. Roľníci pestovali jačmeň, ovos a zemiaky. Chovali 601 kusov hovädzieho dobytka, 451 kusov ošípaných, ovce, hydinu a včely. V roku 1910 pozemky mali rozlohu 3892 katastrálnych jutár.

Dominujúcou rodinou vo Veľkej boli Krompecherovci, ktorí tu žili od 17. storočia. Okrem stavby turisticko-kúpeľného komplexu, postavili botanickú záhradu, vybudovali mnohé budovy, reštauráciu, kúpeľný dom, postavili Továreň na výrobu ovsených vločiek a detskej výživy, Podnik na výrobu suvenírov pre tatranských turistov. V roku 1873 bola založená Velická banka, ktorá účinkovala do roku 1923. Veľká mala koncom 19. storočia mestský charakter.

Hospodársky rast Veľkej ovplyvnila výstavba Košicko-bohumínskej železnice. Zvýšil sa cestovný ruch, cez Veľkú cestovali do Vysokých Tatier turisti. Z Popradu cez Veľkú začal v roku 1904 premávať elektrobus do Starého Smokovca a v roku 1908 po jeho zrušení začala voziť turistov do Vysokých Tatier tatranská električka.

V roku 1900 vo Veľkej žilo 1120 obyvateľov, z toho bolo gramotných 827. Slovákov bolo 391, Nemcov 622, Maďarov 103 a štyria iní.

Prvá Česko-slovenská republika priniesla do Veľkej zmeny. Postupne rástol počet Slovákov na úkor nemeckého a maďarského obyvateľstva. Z obce Feľka sa stala Veľká. Dňa 30. júna 1925 bol vo Veľkej zrušený Obecný notársky úrad a od 1. júla 1925 nahradený Obvodným notárskym úradom s obcami Spišská Teplica a Veľká. V roku 1934 Veľká predala firme Baťa v Zlíne obecné pozemky na území dnešného mesta Svit v chotárnej časti Štokava. Táto časť, kde boli vybudované továrenské budovy Baťovej továrne, bola v roku 1942 vyhlásená za miestnu časť obce Veľká. V júli roku 1946 sa táto časť stala samostatnou obcou a neskôr mestom Svit.

Významnú úlohu zohralo vybudovanie letiska, ktoré bolo zriadené pre potreby firmy Baťa. Obecné zastupiteľstvo v roku 1935 rozhodlo, že zakúpi pre firmu Baťa 35 katastrálnych jutár pozemkov v hone Wegscheide - Wegscheidekrieg. Pôdu predávali jednotlivci. V roku 1939 sa začala výstavba letiska. Pravidelná letecká linka sa začala 3. júna 1943 na linke Prešov-Tatry-Sliač-Bratislava-Vajnory. Koncom prvej svetovej vojny založil vo Veľkej parnú pílu Moric Langer, bola tu vodná elektráreň, továreň na výrobu ovsených vločiek a detskej krupice a na spracovanie hrachu a továreň na výrobu suvenírov. Rodina Ernesta Tromplera od roku 1874 vyrábala modrotlač, mala aj tehelňu a vyrábala prskavky a lepidlá. Pred prvou svetovou vojnou Jozef Bárta založil vo Veľkej konzerváreň, pôsobila tu Dumplerova výroba chemických technických produktov, píla Pavla Boroňa. Baťov koncern tu vybudoval a odkúpil elektráreň, pílu, tehelňu, mlyn. Veľká bola významným kúpeľným strediskom a východiskom turistov do Vysokých Tatier.[1][2]

Kultúra a školstvoUpraviť

Aktívnu činnosť rozvíjalo Tatranské múzeum, i keď malo veľké problémy s priestormi, lebo nemalo vlastnú budovu. Až v roku 1925 bola zakúpená vila Lenkelak, neďaleko zastávky TEŽky. Po roku 1945 boli zbierky prenesené do budovy Karpatského múzea v Poprade.[1][2]

Vzdelanie bolo podmienené rozvinutým školstvom. Spišské školy boli dobre známe kvalitou. V stredoveku sa vyučovalo v cirkevných školách, latinských a nemeckých. Evanjelici učili svoje deti, pokiaľ ich neposielali do katolíckych škôl, súkromne v domoch. Učili sa po nemecky a latinsky. V roku 1578 bola založená škola vo Veľkej. V roku 1772 bol vo Veľkej učiteľom Anton Rochelt českého pôvodu a kantorom bol Michal Strompf z Veľkej. Učili 50 chlapcov a 20 dievčat.

Koncom 18. storočia v Uhorsku ovplyvňoval školskú výchovu tolerančný patent Jozefa II., ktorý dávam evanjelikom možnosti zriaďovať si vlastné školy. V roku 1846 mali evanjelici vlastnú školu. Katolíci sa v roku 1812 dohodli s mestom opravu školy, vydržiavanie učiteľa a vybavenie školy pomôckami. Prvá Česko-slovenská republika priniesla do školskej výchovy zmeny. V prvom rade vznikali slovenské ľudové školy. Neboli však vhodní učitelia. Problém mali vo Veľkej, kde tiež nebol učiteľ a školskú budovu 8. júla 1919 obsadilo vojsko. Vyučovanie sa začalo 6. septembra 1919 v troch slovenských triedach a v jednej nemeckej paralelke. Od 1. októbra 1922 sídlil vo Veľkej školský inšpektorát. Pôsobil tu desať rokov.

V roku 1929 bolo na území Popradu 8 ľudových škôl, z toho tri štátne a päť cirkevných. Mali spolu 25 tried, z nich 15 so slovenským jazykom a 10 s nemeckým vyučovacím jazykom. Vo Veľkej bola štátna ľudová škola slovenská so štyrmi slovenskými triedami a dvoma triedami s nemeckým vyučovacím jazykom. Bol tu materská škola. Dňa 1. septembra 1939 sa od spoločnej Štátnej ľudovej školy vo Veľkej osamostatnila Nemecká obecná ľudová škola a slovenské triedy sa rozdelili na rím. kat. ľud. školu a na ev. a.v. ľud. školu. Vecné náklady na školu hradila cirkev a obec. Kritická situácia vo veľčinanskej škole bola v medzivojnovom období, kedy v priestoroch školy bolo dislokované Tatranské múzeum. Neskôr sa muselo odsťahovať.

Po skončení vojny, v roku 1945, boli spojené rímskokatolícka a evanjelická a.v. ľudová škola do štátnej ľudovej školy s riaditeľom Júliusom Slivinským. Škola bola stále v budove z roku 1868. V roku 1961 bola daná do užívania nová škola, v ktorej sa nachádzala Základní deväťročná škola a riaditeľom bol až do šk. roku 1964/65 Michal Pakši.

Učňovská škola, ktorá vznikla v roku 1923 v Poprade sa presťahovala do Veľkej v roku 1958. Postavil ju Ústredný zväz výrobných družstiev. V roku 1979 bola pretvorená na Stredné odborné učilište s teoretickým vyučovaním. V nasledujúcich rokoch získala novú budovu. Zriaďovateľom bol Slovenský zväz výrobných družstiev. V roku 1953 Výstavba rudných baní postavila vo Veľkej nové učňovské zariadenie, ktoré bolo po likvidácii baníckeho učilišťa odovzdané Odbornému učilišťu štátnych pracovných záloh a potom v roku 1957 Pozemným stavbám Košice. Od roku 1959 vo Veľkej pôsobilo Stredné odborné učilište poľnohospodárske.[1][2]

CirkevUpraviť

Na začiatku zálohu Poľsku bola Veľká čisto katolíckou obcou. V roku 1467 bol v nej farárom Augustín. V roku 1694 si evanjelici postavili drevený kostol. O reformácii sa občania, osobitne spišskí Nemci dozvedeli veľmi rýchlo. Priniesli ich študenti z Nemecka a Švajčiarska. Posledným katolíckym farárom vo Veľkej v tom období bol Urban. V marci 1552 ho nahradil Juraj Filker, ktorý tu zaviedol evanjelické bohoslužby. Ale ani potom neboli mešťania v novej viere jednotní. Neskôr sa situácia, po mnohých sporoch, upokojila. Protireformácia, ktorá sa začala v niektorých zálohovaných spišských mestách už začiatkom 16. storočia pomaly začala meniť cirkevné pomery. Katolíkom boli vrátené kostoly a fary, ale obyvateľstvo zostávalo, v prevažnej miere evanjelické. Katolíci nemali dostatok kňazov. Vo Veľkej bol farárom od roku 1760 Talian Štefan Augustín gróf Vincenti, varšavský kanonik. Ten však vo Veľkej nikdy nebol. Evanjelici si vo Veľkej v roku 1760 postavili murovaný kostol. Gotické oltáre nahradili barokovými. V roku 1772, po ukončení zálohu spišských miest Poľsku, bolo vo Veľkej 986 evanjelikov a len 20 katolíkov. V roku 1850 tu žilo už 210 rímskokatolíkov a 1150 evanjelikov. V polovici 19. storočia tu bola katolícka a evanjelická fara.

Veľká mala po roku 1919 najvyšší počet slovenského obyvateľstva. Spolunažívanie jednotlivých konfesií bolo vcelku tolerantné. Od roku 1907 tu pôsobil cirkevný zbor Bratskej jednoty baptistov. Židovská náboženská obec mala vo Veľkej synagógu, jej náboženský život sa však koncentroval v Poprade. Medzi katolíckymi veriacimi dochádzalo k sporom o bohoslužobnú reč. Slovenskí katolíci žiadali zvýšenie podielu bohoslužieb v slovenskom jazyku. Nemeckých katolíkov ubúdalo. Mierne sa začal zvyšovať podiel obyvateľov slovenského katolíckeho, gréckokatolíckeho a židovského náboženstva. Na druhej strane bol badateľný pokles evanjelikov reformovaných a čiastočne aj evanjelikov a.v. cirkvi znížením počtu nemeckého obyvateľstva, a tak isto sa znížil počet obyvateľov maďarskej národnosti, ktorí patrili k evanjelickej reformovanej cirkvi.

Nemeckí evanjelici žiadali zriadenie cirkevnej autonómie. V snahe šíriť Božie slovo v slovenskom jazyku prišiel do Veľkej Ján Pelikán, predstaviteľ Slovenskej evanjelickej Synody zo Spojených štítov amerických a ortodoxného náboženského programu. Založil 17. októbra 1920 tzv. Slobodnú evanjelickú a.v. cirkev. Cirkevné záležitosti spravovala samostatne bez cirkevnej vrchnosti a nezávisle od štátu. Po odchode Jána Pelikána tu pôsobil jeho syn Ján Jaroslav Pelikán. Na mimoriadnom konvente 20. novembra 1921 sa z dôvodu uznania cirkvi štátom rozhodli veriaci oficiálne pripojiť k „americkej Synode“, ako novoutvorená Slovenská evanjelicko - luteránska Synoda v Československej republike. Po mnohých problémoch so spravovaním chodu bol do Veľkej povolaný v roku 1929 Východným dištriktom Juraj Raab-Kello a zároveň bola založená slovenská misijná stanica. Na jeho podnet zakázal Okresný úrad v roku 1930 vykonávať Slovenskej slobodnej evanjelicko-luteránskej cirkvi verejné služby Božie. Neskôr sa objavili spory medzi nemeckými a slovenskými evanjelikmi. Synoda cirkvi evanjelickej a.v. v Liptovskom Mikuláši 14. júna 1939 vypustila zo svojho zväzku nemecké evanjelické zbory. Slávnostnými službami Božími 16. júna 1940 bol založený Evanjelický a.v. slovenský cirkevný zbor vo Veľkej. Prvým farárom bol Oskar Černák.

Rímskokatolícka farnosť patrila do Spišskej diecézy a 9 farností pod dekanát vo Veľkej. Vo Veľkej po roku 1945 nepriaznivá politická situácia nepriala cirkvám. Od roku 1947 do roku 1952 pôsobil tu rímskokatolícky kňaz Alexander Boharčík. V tom čase sa sporili evanjelici s rímskokatolíkmi kvôli zvonom. V rokoch 19551995 bol správcom veľčianskej farnosti Gabriel Chlebák, ktorý v rokoch 1975 – 1989 bol dekanom popradského dekanátu. Spolu s evanjelickým a.v. farárom Júliusom Filom sa zaslúžili o náboženské zmierenie obyvateľstva. Po skončení druhej svetovej vojny bol evanjelickým farárom až do roku 1952 Oskar Černák. Július Filo bol v roku 1970 zvolený za biskupa a nahradil ho Vincent Blažko. [1][2]

OsobnostiUpraviť

  • Jakub Lux, (*18. október 1802 Veľká – † 8. október 1873 Veľká), tatranský vodca, turista, poľovník a pedagóg.
  • Dávid Emerici, (*24. december 1806 Veľká – † 14. január 1886 Veľká), evanjelický farár.
  • Jonatán Haberern, (*17. január 1818 Veľká – † 18. apríl 1880), profesor filozofie a gréckeho jazyka na prostestantskom teologickom ústave v Budapešti.
  • Eduard Blasy
  • Jonatán Brosz, (*26. júl 1823 Veľká – † 1. január 1893), právnik.
  • Teodor Scherfel, (*4. september 1825 Veľká – † 14. október 1892), lekár.
  • Aurel Viliam Schrefel, ( *23. apríl 1835 Veľká – † 23. apríl 1895 Veľká), lekárnik, chemik, botanik.
  • Róbert Schelle, (*11. apríl 1851 Veľká – † 31. júl 1925 Budapešť), chemik hutník, vynálezca, banský a ministerský radca.
  • Eduard Daits (*7 december 1853 Rudňany – † 21. september 1931 Veľká), , lekár , múzejník.
  • Róbert Ján Greisinger, (*30. júl 1855 Veľká – 14. jún 1917 Kremnica), zástupca riaditeľa kremnickej mincovne a banský radca.
  • Pavol Lipták, (*29. jún 1887 Veľká – † 31. január 1949 Budapešť), lekárnik.
  • Ján Lipták, (*13. december 1889 Veľká – † 18. december 1958 Warstein, Nemecko).
  • Vojtech Husz ( *3. február 1892 Veľká).
  • Jozef Koncz (*30. október 1916 Veľká – † 1988).
  • Samuel Turzák (*29. september 1921 – † 6. apríl 1992), maliar krajinárskych motívov zo Spiša a Tatier, pedagóg.
  • Samo Šaling (*4. december 1923 Veľká), redaktor, editor autor a spoluautor encyklopedických prekladov.
  • Ondrej Ivan (*24. február 1926 Veľká – † 15. august 2018 Veľká), akademický maliar a reštaurátor celoslovenského významu, predstaviteľ slovenského maliarskeho realizmu.
  • Michal Trembáč (*21. september 1929 Veľká – † 12. február 2015 Veľká), maliar, sochár celoslovenského významu.
  • Vladimír Ivan (*2.máj 1929 – † 9. december 2015 Veľká), učiteľ, kantor, dirigent.
  • Ľudovít Jendreják (*28. máj 1+929 Veľká – † 1. november 2017), významný slovenský architekt.
  • Richard Bekess (*19. september 1929 – † 19. marec 2004), chemik, jeden zo zakladateľov Klubu Popradčanov a Klubu Veličanov. Pomenovaná je po ňom ulica.
  • Vincent Blaško (*7. január 1931 Súľov – † 12. máj 2016 Veľká), evanjelický farár, básnik a výtvarník.
  • Milan Hamada (*9. september 1933 Veľká), prof. PhDr. – literárny vedec.
  • Jozef Kredatus (*14. júl 1933 Veľká), psychológ, sociológ, vysokoškolský pedagóg.
  • Stanislav Sulkovský (*8. marec 1943 Poprad – 20. február 2001 Matejovce), špičkový džezový klavirista.
  • Imrich Svitana (*22. január 1944 Spišská Nová Ves), akademický sochár, šperkár, medailér, pôsobí vo Veľkej.
  • Gabriel Chlebák (* 5. október 1911 Podolínec – 27. február 2001 Poprad), veľčiansky rímskokatolícky farár, postaral sa o obnovu kostola a rekonštrukciu fary, súčasného sídla saleziánov.
  • Vladimír Pirchala (*26. január 1947 Veľká), hudobný pedagóg, dirigent.
  • Viliam Pirchala (*17. január 1951 Kežmarok), akademický maliar, pochádza z Veľkej.
  • Ján Simkanič (*24. apríl 1953), režisér a divadelník.
  • Peter Trembáč (*8. november 1957 Spišská Sobota), maliar komornej tvorby.
  • Ondrej Ivan ml. (*12. október 1961 – † 25. august 2015 Jasenová), akademický maliar a reštaurátor.
  • Ondrej Glajza (*22. marec 1966) cyklokrosár, majster športu, reprezentant Česko-Slovenska.
  • Peter Olexák (*13. apríl 1973 Poprad) PhDr. Phd. slovenský kňaz a cirkevný historik. pochádza z Veľkej.
  • Tomáš Turzák (*19. august 1984), maliar, vysokoškolský pedagóg, lektor.
  • Dominik Spišiak (*28. september 1988 Poprad ) Img. PhD., výrobca historických a ľudových hudobných nástrojov.
  • Don Vít Ušák (* jún 1923 Radošovce) pedagóg, duchovný správca. Pôsobil v saleziánskej spoločnosti vo Veľkej.
  • František Kohút Mgr. vdp., správca farnosti. Zabezpečil reštaurovanie hlavného oltára, bočných oltárov, úpravu presbytéria a zreštaurovanie krížovej cesty v kostole sv. Jána Apoštola vo Veľkej. Vo farnosti pôsobil do roku 2015.[1]

ReferencieUpraviť

  1. a b c d e f g h KOLLÁROVÁ, Zuzana; MALOVCOVÁ, Božena; SIMKANIČ, Ján. Veľká 1268 * 2018. Preklad Ján Lukačka. 1. vyd. [s.l.] : Jadro, 2018. ISBN 978-80-89426-50-8.
  2. a b c d e f g CHALUPECKÝ, Ivan; KOLEKTÍV AUTOROV. Dejiny Popradu. 1.. vyd. Košice : Oriens, 1998. 570 s. ISBN 80-88828-12-0.
  3. Demografia [online]. www.poprad.sk, 31. 3. 2015, [cit. 2015-06-19]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť