Hrubý štít

vrch vo Vysokých Tatrách

Hrubý štít (2 172,1 m n. m.[1][2]; poľ. Szpiglasowy Wierch, nem. Galizischer, (haličsky) Gruby aj Grenzberg, maď. Vastag hegy aj Liptói-határhegy) je uzlový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží nad Temnosmrečinskou dolinou nad Štrbským Plesom, približne 22 km severozápadne od Popradu.[3]

Hrubý štít
vrch
Hrubý štít
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský, Malopoľské vojvodstvo
Okresy Poprad, Powiat tatrzański
Obce Vysoké Tatry, Tatranská Bukovina
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Váh
Nadmorská výška 2 172,1 m n. m.
Súradnice 49°11′50″S 20°02′24″V / 49,1973°S 20,04°V / 49.1973; 20.04
Najľahší výstup po žltej značke od plesa Wielki Staw Polski
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Szpiglasowy Wierch
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Názov upraviť

Vrch dostal názov podľa rozložitej formy. Hrubý štít nazývali Poliaci Grubym, Grubym Wierchom alebo Grubym Miedzianym Wierchom.[4]

Poloha upraviť

Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Juhozápadne sa zvažujúca časť hrebeňa patrí do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké Tatry, severné a východné svahy patria do Powiatu tatrzańského a gminy Bukowina Tatrzańska. Najbližšími sídlami na slovenskom území sú severovýchodne situovaná Tatranská Javorina, juhovýchodne ležiace Vyšné Hágy, južne Štrbské Pleso a juhozápadne Podbanské, na poľskom území sa severozápadným smerom nachádza mesto Zakopané.[6][1] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria a juhozápadná časť je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Kôprová dolina.[3]

Opis upraviť

Hrubý štít je uzlový vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Rysmi (2 503 m n. m.) a Svinicou (2 301 m n. m.). Na severovýchod vysiela dlhý bočný hrebeň, ktorý oddeľuje Dolinu Pięciu Stawów Polskych (Dolinu Piatich poľských plies) od Doliny Morskiego oka.[4] Južne a juhozápadne je slovenskom území Temnosmrečinská dolina s Vyšným a Nižným Temnosmrečinským plesom, severne je mohutné pleso Wielki Staw Polski.[1] V hlavnom hrebeni je severozápadným susedom Čiernou lávkou oddelená Kotolnica (1 963 m n. m.), juhovýchodným smerom sa vypína Čubrina (2 378 m n. m.), severovýchodne je v bočnom hrebeni Szpiglasovým sedlom oddelený vrch Miedziane (2 233 m n. m.).[4][6][1]

Severne sa nachádza Opalony Wierch (2 115 m n. m.), Wielki Woloszyn (2 154 m n. m.) a Kozí vrch (2 291 m n. m.), západne Svinica (2 301 m n. m.), Kotolnica (1 963 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.) a Krížna (2 040 m n. m.), južne Kriváň (2 495 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Hlinská veža (2 330 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.) a Kôprovský štít (2 367 m n. m.) a východne Hincova veža (2 377 m n. m.), Čubrina (2 378 m n. m.), Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Mních (2 067 m n. m.) a Miedziane (2 233 m n. m.).[1] Juhozápadné svahy odvodňuje Kôprovský potok do Váhu, voda zo severných odteká potokom Roztoka a z východných Rybím potokom do Bielej vody a Dunajca.[1][4] Na vrchol vedie z poľskej strany značený turistický chodník.[3]

Výhľady upraviť

Turisticky voľne prístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, výnimočne je výhľad na časť Nízkych Tatier a Veľkú Fatru.[7]

Prístup upraviť

Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[3], napriek tomu patrí medzi veľmi navštevované vrcholy. Umožňuje to   žlto značený turistický chodník cez Szpiglasove sedlo:

Tatranská panoráma z vrcholu upraviť

Zľava Miedziane, Belianske Tatry, trojuholníkový Kolový štít, dvojvrchol Ľadového a Malého Ľadového štítu, skupinka Lomnického štítu, Javorový štít, Svišťový štít, Divá veža, rozoklaný hrebeň Východná VysokáBradavica. Pred ním sa v popredí presadia Malé Rysy, Rysy a Vysoká, potom celkom vpredu Veľký Mengusovský štít a Čubrina, za Piargovým hrebeňom rozložitý Kôprovský štít, za ním kúsok Štrbského štítu a časť hrebeňa Solísk, od Hrubého vrchu dlhý zubatý hrebeň Hrubô za ktorým vyčnieva kúsok Kriváňa. Za zelenými Liptovskými Kopami Západné Tatry, celkom vpravo Valentková a Svinica nad plesom Zadni Staw.

Panoramatický výhľad z Hrubého štítu

Referencie upraviť

  1. a b c d e f Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-15]. Dostupné online.
  4. a b c d BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-15]. Dostupné online.
  6. a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-15]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-15]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrubý štít

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť