Solisko (hrebeň)

Solisko (poľ. Grań Soliska, nem. Soliskograt, maď. Szoliszkógerinc) je asi 4 km dlhý hrebeň, ktorý tvorí vedľajšie juhovýchodné rameno Furkotského štítu v rázsoche Kriváňa.^[1] Jeho kulminačným bodom je Veľké Solisko a oddeľuje Furkotskú dolinu od Mlynickej doliny^[1] vo Vysokých Tatrách.^[2]

Objekty na hrebeni upraviť

Veľká bystrá vežička (poľ. Wielka Bystra Turniczka) je od severu prvá a najrozložitejšia zo štyroch Bystrých vežičiek medzi Bystrou lávkou a Malou Bystrou štrbinou
Zadná bystrá vežička (poľ. Zadnia Bystra Turniczka) je od severu druhá zo štyroch Bystrých vežičiek medzi Malou Bystrou štrbinou a Prostrednou Bystrou štrbinou
Prostredná bystrá vežička (poľ. Pośrednia Bystra Turniczka) je od severu tretia zo štyroch
Predná bystrá vežička (poľ. Skrajna Bystra Turniczka) je najviac na juh vysunutá zo štyroch vežičiek v hrebeni, medzi Prednou bystrou štrbinou a Zadnou Soliskovou štrbinou
Zadná Solisková veža
Predná Solisková veža^[2]

Zadný bystrý hrb (poľ. Zadni Bystry Garb) je najsevernejší a najpretiahnutejší z troch Bystrých hrbov, dobre viditeľný najmä z Furkotskej doliny. Je medzi Bystrým sedlom a Zadnou Bystrou štrbinou
Prostredný bystrý hrb (poľ. Pośredni Bystry Garb) je jeden z troch Bystrých hrbov, dobre viditeľný najmä z Furkotskej doliny
Predný bystrý hrb (poľ. Skrajny Bystry Garb) je najjužnejší a najmarkantnejší z troch Bystrých hrbov medzi Bystrou štrbinou a Bystrou lávkou
Malý Soliskový hrb, Zadný Soliskový hrb, Prostredný Soliskový hrb a Predný Soliskový hrb sú štyri skalné vežičky medzi Vyšnou Soliskovou štrbinou (Prostredným Soliskom) a Prostrednou Soliskovou štrbinou (Zadnou Soliskovou vežou). Všetky štyri Soliskové hrby sa nachádzajú v južnom hrebeni Veľkého Soliska
Soliskové hrby^[2]

Zadná solisková kopa je najsevernejšia z troch Soliskových kôp medzi Zadnou Soliskovou štrbinou a Zadným soliskovým zárezom
Prostredná solisková kopa je elevácia v hrebeni, od severu druhá v severnom hrebeni Veľkého Soliska, medzi Zadným soliskovým zárezom a Prostredným soliskovým zárezom
Predná solisková kopa je najjužnejšia z troch Soliskových kôp medzi Prostredným a Predným soliskovým zárezom^[2]

Bystré sedlo
Soliskové sedlo
Zadné Soliskové sedlo je severná depresia Soliskového sedla
Predné Soliskové sedlo je južná depresia Soliskového sedla
Vysoká lávka je sedielko medzi Malým Soliskom a Furkotským Soliskom
Nízka lávka je dvojitá štrbina s vežičkou uprostred na juhovýchodnom konci Soliskového hrebeňa, medzi Štrbským a Mlynickým Soliskom.
Bystrá lávka
Šedá lávka je široké dvojité sedlo s rebrom uprostred v hrebeni medzi Furkotským Soliskom a Štrbským Soliskom
Solisková lávka^[2]

Prostredná Solisková štrbina je malá štrbina medzi Soliskovými hrbmi a Soliskovými vežami
Nižná Solisková štrbina je výrazná štrbina medzi Zadnou a Prednou Soliskovou vežou
Zadná Solisková štrbina je výrazná štrbina v hrebeni medzi Bystrými vežičkami a Soliskovými kopami
Vyšná Solisková štrbina je štrbina medzi Prostredným a Zadným Soliskovým hrbom
Solisková štrbina
Zadná Bystrá štrbina (poľ. Zadnia Bystra Szczerbina) je úzka štrbina medzi Zadným a Prostredným bystrým hrbom
Bystrá štrbina je úzka (poľ. Pośrednia Bystra Szczerbina) depresia medzi Zadnou a Prostrednou bystrou vežičkou
Malá Bystrá štrbina (poľ. Mała Bystra Szczerbina) je málo výrazná štrbina medzi Veľkou a Zadnou bystrou vežičkou
Predná Bystrá štrbina (poľ. Skrajna Bystra Szczerbina) je výrazná štrbina medzi dvoma najmarkantnejšími Bystrými vežičkami, Prostrednou a Prednou^[2]
Zadný soliskový zárez je štrbina medzi Zadnou a Prostrednou soliskovou kopou
Prostredný soliskový zárez je štrbina medzi Prostrednou a Prednou soliskovou kopou
Predný soliskový zárez je štrbina medzi vrcholom Veľkého Soliska a Prednou soliskovou kopou^[2]

Výstupy po hrebeni a na štíty Soliska nie sú náročné.

Prvé zaznamenané prechody hrebeňa:

v lete: Günther Oskar Dyhrenfurth, Hermann Rumpelt v dvoch etapách dňa 3. júna a potom 10. júna 1906
v zime:
- zo Štrbského Soliska na Zadnú Soliskovú vežu – Julius Andreas Hefty, Lajos Rokfalusy – 25. marca 1913
- z Bystrého sedla na Soliskovú štrbinu – Adam Karpiński, Stefan Osiecki 12. mája 1925

↑ ^a ^b ''Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Grań Soliska na poľskej Wikipédii.