Bystrá lávka

horské sedlo vo Vysokých Tatrách

Bystrá lávka (poľ. Bystra Ławka) je výrazná depresia Soliskového hrebeňa medzi Bystrými hrbmi a Bystrými vežičkami nad uzávermi Mlynickej a Furkotskej doliny vo Vysokých Tatrách.[1]

Bystrá lávka
sedlo
Soliskowe Kopy Bystre Turniczki i Czuby.jpg
Bystrá lávka z Mlynickej doliny poľ. Bystra Ławka.
Štát Slovensko Slovensko
Región Spiš
Okres Poprad
Povodie Poprad
Nadmorská výška okolo 2 300 m n. m.
Súradnice 49°10′00.5″S 20°01′46.6″V / 49,166806°S 20,029611°V / 49.166806; 20.029611
Najľahší výstup žltá turistická značka zo Štrbského Plesa Mlynickou dolinou
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Bystrá lávka
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Na Soliskovom hrebeni sa nachádzajú menej významné štrbiny:

  • Zadná Bystrá štrbina, úzka štrbina medzi Zadným a Prostredným bystrým hrbom
  • Bystrá štrbina, výrazná úzka štrbina medzi Prostredným a Predným bystrým hrbom
  • Malá Bystrá štrbina, málo výrazná štrbina medzi Veľkou a Zadnou bystrou štrbinou
  • Prostredná Bystrá štrbina, depresia medzi Zadnou a Prostrednou vežičkou
  • Predná Bystrá štrbina, výrazná štrbina medzi dvoma najmarkantnejšími Bystrými vežičkami, Prostrednou a Prednou
  • Zadná Solisková štrbina, výrazná štrbina medzi Bystrými vežičkami a Soliskovými kopami
  • Zadný soliskový zárez, štrbina medzi Zadnou a Prostrednou soliskovou kopou
  • Prostredný soliskový zárez, štrbina medzi Prostrednou a Prednou soliskovou kopou
  • Predný soliskový zárez, medzi Prostredným a Predným soliskovým zárezom (Prostrednou soliskovou kopou a Veľkým Soliskom).[1]

NázovUpraviť

Po prvý raz ho použil Arno Puškáš v roku 1988. Odvodil ho z Bystrého sedla.[1]

Prvý prechodUpraviť

Pravdepodobne cez Bystrú lávku do Bystrého sedla prví vystúpili lovci kamzíkov. Prvý zaznamenaný prechod cez vtedy ešte nepomenovanú lávku do Bystrého sedla (z Furkotskej do Mlynickej doliny) uskutočnili dňa 5. augusta 1879 Emerich Kövi, slovenský priekopník turistiky, učiteľ Martin Róth a hájnik Peter Róth. Pomenovali ho Lorencovým sedlom na počesť vedúceho inžiniera krompašských železiarní, českého vlastenca a vynikajúceho tatranského horolezca Viktora Lorenca.[1] Uhorský karpatský spolok vybudoval do Bystrého sedla turistický chodník, ktorý viedol na blízky Furkotský štít. V roku 1993 bol chodník na Furkotský štít pre turistov uzavretý a prechod cez Bystré sedlo bol presmerovaný na Bystrú lávku.[2]

TuristikaUpraviť

Prechod Bystrou lávkou je jednosmerný z Mlynickej do Furkotskej doliny. Na exponovaných miestach je zabezpečený reťazami. Východiskom je Štrbské Pleso. Po žltej turistickej značke Mlynickou dolinou okolo Vodopádu Skok. Návrat z Furkotskej doliny na Štrbské Pleso okolo Chaty pod Soliskom.[3]

ReferencieUpraviť

  1. a b c d BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. BOHUŠ ML., Ivan. Na štíty a sedlá. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-08-4. S. 94.
  3. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Externé odkazyUpraviť