Hrubý vrch (Vysoké Tatry)

vrch vo Vysokých Tatrách

Hrubý vrch, niekedy Hrubý, nesprávne Hrubý štít, (poľ. Hruby Wierch, nem. Triumetal, dávnejšie Trumetalspitze, maď. Triumetál) je najvyšší štít v južnom uzávere Hlinskej doliny a jeden z najvýraznejších vrcholov v rázsoche Kriváňa nad Hlinskou dolinou, Nefcerkou a Mlynickou dolinou vo Vysokých Tatrách.[1]

Hrubý vrch
vrch
Hrubý vrch (Triumetal).jpg
Hrubý vrch od Kôprovského štítu
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Váh, Poprad
Nadmorská výška 2 428,3 m n. m.
Súradnice 49°10′15″S 20°01′37″V / 49,1709°S 20,0269°V / 49.1709; 20.0269
Najľahší výstup Hrebeňom od Furkotského štítu, s horským vodcom
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Hrubý vrch
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

PolohaUpraviť

Od Mlynickej veže ho oddeľuje Hrubá priehyba, od Zadnej Terianskej veže Zadná terianska štrbina a od Furkotského sedla Furkotská priehyba. Hrebeň Hrubého vrchu má vyše 2 km a končí sa na Hrubej kope nad Kôprovou dolinou.[1][2][2]

NázovUpraviť

Nesprávne sa používa Hrubý štít, ktorý patrí inému tatranskému vrcholu. V slovenskej literatúre a kartografii bol rozšírený názov Triumental. Vznikol pravdepodobne ako skomolenina, ktorej prvá časť mohla vystihovať charakter uzlového bodu troch horských hrebeňov a druhá (metál – kov) nasvedčovať baníckej minulosti štítu. Tento názov sa bežne zaužíval v nemeckom a maďarskom názvosloví.[1][2]

Prví na vrcholeUpraviť

Už koncom roku 1880 sprevádzali turistov na vrchol horskí vodcovia zo Zakopaného. Jeho úbočia poznali lovci kamzíkov. Ešte pred rokom 1857 viackrát bol na vrchole horský vodca Jęndrzej Wala st. V zime na vrchole boli prví Julius Andreas Hefty, Tibold Kregczy, Endre Maurer a Lajos Rokfalusy 18. januára 1912.[2]

TuristikaUpraviť

Na Hrubý vrch nevedú žiadne značené turistické trasy. Legálne je prístupný len s horským vodcom.[2]

ReferencieUpraviť

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b c d e PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca, IX. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1988. S. 187.

Iné projektyUpraviť