Hlinská dolina

krajina pod Tatrami

Hlinská dolina (poľ. Dolina Hlińska, nem. Hlinskatal, maď. Hlinszkavölgy) je najväčšie odvetvie Kôprovej doliny v jej severovýchodnom uzávere. Meria asi 3 km a ohraničuje ju Prostredný chrbát Kôprovského štítu, hlavná os rázsochy Kriváňa od Kôprovského štítu po Hrubý vrch a od juhu Hrubé (vedľajšie rameno Hrubého vrchu) vo Vysokých Tatrách.[1]

Hlinská dolina
dolina
Hlinská dolina, pohľad zo Závor
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Súradnice 49°10′48″S 20°01′31″V / 49,18°S 20,025278°V / 49.18; 20.025278
Najľahší výstup pre turistov neprístupná
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Hlinská dolina
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Počas ľadovej doby dolinu pokrýval 200 m hrubý ľadovec, ktorý bol dlhý asi 2,5 km. Divoký ráz doliny zvýrazňujú steny hrebeňa Hrubého vysoké takmer 600 m spadajúce strmo do doliny. Sú jedny z najväčších vo Vysokých Tatrách. Hlinská dolina v dolnej časti je zarastená lesom. Pod svahmi Hrubého vrchu – Štrbského štítu sa nad dnom doliny rozkladajú dva rozľahlé skalné a väčšinou snehom vyplnené kotly, z ktorých západný sa volá Veľkou záhradou a východný Malou záhradou. Cez dolinu preteká Hlinský potok.

Nie je odvodený od hliny. Pre dolinu nie je charakteristická. Matej Bel v roku 1723 v „Prodrome“ uvádza dolinu ako „Henska“. Albert Sydow spomína v roku 1830 dolinu ako „Hincov žleb“. V doline kutali baníci a hincovia boli v dávnej terminológii haviari, ktorí tu pracovali. Huntami dodnes označujeme banícke vozíky. Terajší názov doliny je pravdepodobne skomoleninou jeho pôvodného tvaru – Hincovej doliny. Názov Hlinská dolina sa ujal. Nesprávny názov, ktorý sa z času na čas objavuje, je Hlina. Tento názov však zvádza k zámene s jedným zo západných odvetví Tichej doliny, už v Západných Tatrách.[1]

Turistika

upraviť

Dolinou prechádza   modro značkovaný turistický chodník z Podbanského, resp. Troch studničiek cez Vyšné Kôprovské sedlo (2 180 m n. m.) do Mengusovskej doliny a ďalej až na Štrbské Pleso.

Prví v doline

upraviť

Prvými po mene známymi boli Edward Homolacs, Stanisław Homolacs, Władysław Koziebrodzki, Ernst Schauer, Józef Stolarczyk, Stanisław Władzicki a horskí vodcovia Krzeptowscy, Samek, Maciej Sieczka a Jędrzej Wala st. s piatimi druhmi. V zime boli prví E. Baur a Alfred Martin 18. marca 1906.

Referencie

upraviť
  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Hlińska na poľskej Wikipédii.

Externé odkazy

upraviť

Iné projekty

upraviť