Hladký štít

vrch vo Vysokých Tatrách

Hladký štít[1] (2 062,8 m n. m.[2]; v minulosti Hladký[3]; poľ. Gładki Wierch) je uzlový vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Tichej doliny nad Podbanským, približne 24 km severozápadne od Popradu.[4]

Hladký štít
vrch
Hladký (vľavo) a Hladké sedlo zo severu.
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo
Okresy Poprad, Powiat tatrzański
Obce Vysoké Tatry, Tatranská Bukovina
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Váh
Nadmorská výška 2 062,8 m n. m.
Súradnice 49°12′25″S 20°00′47″V / 49,207°S 20,013°V / 49.207; 20.013
Geologické zloženie žula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Hladký štít
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Názov je ľudového pôvodu. Jeho úbočia navštevovali pastieri. Porastá ich dlhá hladká tráva. Verzia „Hladký,“ sa objavuje v horolezeckých sprievodcoch Arna Puškáša. Smerodajná je však forma Hladký štít, aj keď je vytvorená umelo, ako uvádza vyššie citovaný Ivan Bohuš v knižke uvedenej v referenciách. Názov Hladký štít schválila názvoslovná komisia TANAPu.[3]

Nachádza sa v strednej časti Tatier, na západnom okraji podcelku Východné Tatry a ich časti Vysoké Tatry.[5] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Západné a juhozápadné svahy hrebeňa patria do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké Tatry[1], východné do Powiatu tatrzańského a katastra gminy Bukowina Tatrzańska. Najbližšími sídlami na slovenskom území sú juhozápadne situované Podbanské, južne ležiace Štrbské Pleso, juhovýchodne Vyšné Hágy a severovýchodne Tatranská Javorina, severozápadne v Poľsku je mesto Zakopané.[6][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria a na západne orientované svahy na Slovensku zasahuje národná prírodná rezervácia Tichá dolina, na južné aj Kôprová dolina.[4]

Hladký štít leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, priamo nad Hladkým sedlom (1 993 m n. m.).[3] Vypína sa v závere Tichej doliny a z jeho masívu vybieha juhozápadným smerom mohutný Hrebeň Kôp, ktorý začína v blízkom sedle Závory a tvorí samostatnú časť Liptovské kopy.[5] Práve týmto sedlom vedie tiež hranica medzi Východnými a Západnými Tatrami. Vrch má strmé trávnato – skalnaté svahy, typické už skôr pre neďaleké Červené vrchy. Na západných svahoch pramení Tichý potok, považovaný za zdrojnicu Belej[2], voda z južných častí odteká do Kôprovského potoka, patriaceho do povodia Váhu. Severne leží Zadni Staw Polski a Wole Oko, východne Czarny Staw Polski, ktorými voda z tejto časti hrebeňa odteká potokom Roztoka do Bielej vody a Dunajca.[2]

Západne sa nachádza Goričková (1 912 m n. m.), Kresanica (2 122 m n. m.), Magura (1 902 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.), Tichý vrch (1 979 m n. m.), Zadná Garajova kopa (1 949 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.) a Krížna (2 040 m n. m.), južne Kriváň (2 495 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.) a Kotolnica (1 963 m n. m.), východne Kôprovský štít (2 367 m n. m.), Hrubý štít (2 172 m n. m.), Miedziane (2 233 m n. m.) a Opalony Wierch (2 115 m n. m.) a severne Kozí vrch (2 291 m n. m.), Wielki Woloszyn (2 154 m n. m.), Wielka Koszysta (2 193 m n. m.), Žólta Turnia (2 087 m n. m.), Kościelec (2 155 m n. m.), Zawratowa Turnia (2 247 m n. m.), Svinica (2 301 m n. m.), Kasprov vrch (1 985 m n. m.) a Valentková (2 156 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]

Výhľady

upraviť

Turisticky oficiálne voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Je chodecky dostupný z turisticky značeného Hladkého sedla za 10 minút, nie je to však značený terén. Ponúka výhľad na okolité vrcholy a blízke doliny Vysokých a Západných Tatier, pri vhodných podmienkach je vidieť aj časť Nízkych Tatier.[7]

Prístup

upraviť

Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[4], preto prístup na vrchol je nežiadúci. Blízkosť Hladkého sedla, kde končí chodník z Tichej i Kôprovej doliny, však umožňuje prístup hrebeňom na tento vrchol.[4][8]

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c d e Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  3. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  4. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-25]. Dostupné online.
  5. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-25]. Dostupné online.
  6. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-25]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-25]. Dostupné online.
  8. PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry - horolezecký sprievodca, monografia, VII. diel. Bratislava : Šport, 1981.

Iné projekty

upraviť

Pozri aj

upraviť

Externé odkazy

upraviť