Veľký Žabí štít
Veľký Žabí štít (poľ. Żabi Szczyt Wyżni) je výrazný pohraničný uzlový štít v severnej rázsoche, vybiehajúcej z Rysov a oddeľujúcej Bielovodskú dolinu od poľskej Doliny Rybieho potoka. Cez vrchol prechádza aj hranica oblasti zákazu horolezectva, týkajúca sa aj jeho 500 – metrovej trojuholníkovej severnej steny. Žabia Bielovodská dolina, do ktorej stena spadá, je rezerváciou s najvyšším stupňom ochrany. Južnú hranicu oblasti zákazu tvorí spojnica Veľký Žabí štít – Ťažké (České) pleso.
| Veľký Žabí štít | |
| vrch | |
 Severná stena nad Vyšným Bielovodským Žabím plesom.
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 263 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′17″S 20°5′23″V / 49,18806°S 20,08972°V |
| Najľahší výstup | chodecky - I, len s horským vodcom. |
| Prvovýstup | J. Chmielowski, K. Jordán, K. Bachleda a druhovia |
| - dátum | 26. júl 1905 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
| Wikimedia Commons: Żabi Szczyt Wyżni | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Často býva nepresne označovaný ako "Vyšný Žabí štít".
Topografia upraviť
Od Malých Rysov ho oddeľuje Česká štrbina, od Mlynára na SV zasa Mlynárovo sedlo. Druhá, pohraničná vetva na SZ pokračuje cez Vyšné Bielovodské sedlo na Žabí Mních, Malý Žabí štít a Sedem Granátov. Z nich hranica zbieha do potoka Biela voda (Bialka) .
Galéria upraviť
-
Tmavý Veľký Žabí štít a Spádová vežička, vpredu osvetlený Žabí Mních
-
Pohľad zo Žabej Bielovodskej doliny, vpravo Žabí Mních
-
-
Zľava Veľký Žabí štít, Malé Rysy nad Czarnym Stawom a Rysy
Horolezecké výstupy upraviť
- 1905 Prvý výstup, cez Vyšné Bielovodské sedlo J. Chmielowski, K. Jordán, K. Bachleda, A. Kroebl, S. Krygowski, T. Lopuszański, J. Bachleda, J. Karpiel, J. Maruszarz a J. Stópka, chodecky.
- 1909 Prvovýstup S. Porebski cez Ťažkú (Českú) štrbinu, I.
- 1959 Zimná tragédia v severnej stene: J. Biedermann, J. Panfil a M. Hensol zahynuli v lavíne, ktorá ich zmietla až do plesa.
Horolezecky najzaujímavejšia bola práve 500-metrová severná stena s ťažkými cestami, napr. Orlowski – Źulawski VI, alebo cesta bratov Krížovcov.
Referencie upraviť
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VI. diel, Šport 1979.
