Nižné Kozie pleso
Nižné Kozie pleso (poľ. Niżni Kozi Staw, nem. Unterer Gemsensee, maď. Alsó Zergetó) je najväčšie pleso zo skupiny Kozích plies. Nachádza sa vo Vysokých Tatrách na východnej strane tretej dolinnej terasy Mlynickej doliny, nad Zadnou poľanou, pod Satanom za nízkym morénovým valom. Karové pleso sa nachádza v nadmorskej výške 1 941 m n. m., má plochu 7 800 m², hlboké je: 2,2 m.[1]
| Nižné Kozie pleso | |
| pleso | |
 Nižné Kozie pleso. V pozadí Satan
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Tatry |
| Okres | Poprad |
| Obec | Štrba |
| Súradnice | 49°09′49″S 20°02′36″V / 49,163556°S 20,043388°V |
| Dĺžka | 0,155 km |
| Šírka | 0,065 km |
| Hĺbka | maximálna: 2,2 m |
| Rozloha | 0,007800 km² (1 ha) |
| Nadmorská výška hladiny | 1 941 m n. m.[1] |
   Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Nižné Kozie pleso | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov upraviť
Zdá sa, že meno dostalo od pastierov a je ľudového pôvodu, ale pravda je iná. Spišskonovoveský profesor prírodopisu Július Geyer napísal v ročenke Uhorského karpatského spolku z roku 1878, že rok predtým videl na brehu tohto bezmenného plesa tak veľa kamzíkov, že ho pomenoval na „ich počesť“ Gemsensee, Zergetó – Kamzíčie pleso. Neskôr prešiel názov aj na vyššie položené Vyšné Kozie pleso a v najnovšom názvosloví aj na Malé Kozie pleso. V staršej slovenskej literatúre sa kamzíky označovali ako kozy, divé kozy alebo capy. Bolo to v súlade s ľudovou terminológiou, a preto prirodzene prešiel tento názov na pleso. Aj autor prvého tatranského slovenského sprievodcu Miloš Janoška, v článku Hrebeňom Bašty (Krásy Slovenska 1921) píše o svojom stretnutí s „divými kozami“ pri tomto plese. Liptáci napríklad v jednej pesničke spievajú: „Na krivánskej prti, kozička sa vrtí“.[2]
Poloha upraviť
Na východe sa dvíhajú steny Satana a Zadnej Bašty. Na severnej strane je hrebeň vychádzajúci na pravej strane zo Štrbského štítu a končiaci vľavo na Hrubom vrchu. Na západe trochu nižšie v kotline je Malé Kozie pleso a hrebeň Soliskových štítov, končiaci sa Bystrým sedlom a Furkotským štítom. Pleso má občasný viditeľný prítok a odtok, ktorý tvorí zdrojnicu potoka Mlynica.[3]
Turistika upraviť
Približne 200 m na východ od plesa vedie 
žltou značkou označený turistický chodník od Štrbského plesa na Bystré sedlo do Furkotskej doliny.[3]
Referencie upraviť
- ↑ a b MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nižné Kozie pleso
Externé odkazy upraviť
- Poloha na turistickej mape
- Turistika Archivované 2015-12-22 na Wayback Machine
- Turistika