Zadná Bašta

	Zadná bašta
	vrch
	Zľava trojvrcholová Zadná Bašta nad sutinou, Diablovina a Satan, za Diablovým sedlom Gerlach.
Štát	Slovensko
Región	Prešovský kraj
Pohorie	Vysoké Tatry
Nadmorská výška	2 379 m n. m. ;
Súradnice	49°10′4″S 20°3′1″V / 49,16778°S 20,05028°V
Najľahší výstup	I, len s horským vodcom.
Prvovýstup	Zygmunt Klemensiewicz, Jerzy Maślanka
- dátum	23. august 1905
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Zadná bašta
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°10′4″S 20°3′1″V / 49,16778°S 20,05028°V

Zadná Bašta (správne Zadná bašta)^[1] patrí k najvýraznejším masívom v Hrebeni bášt, oddeľujúcom Mlynickú dolinu od Mengusovskej. Až 500 metrová východná stena je členená piliermi a z diaľky vidno charakteristické biele výlomy v jej strede. Je horolezecky najzaujímavejšou stenou Hrebeňa bášt.

TopografiaUpraviť

Má tri vrcholy - severný, prostredný a najvyšší južný. Oddelené sú Zadnou a Prednou baštovou štrbinou. Od Malej capej veže ju delí Vyšné Baštové sedlo, od Zlatinskej veže zasa Diablovo sedlo. Západnými zrázmi spadá do Mlynickej doliny, tie sú podstatne prístupnejšie (I – II), než 300 – 500 metrová východná stena nad Mengusovskou dolinou.

Niekoľko horolezeckých výstupovUpraviť

1905 Prvý výstup cez Vyšné Baštové sedlo Z. Klemensiewicz a J. Maślanka, II. Zostúpili cez Diablovo sedlo.
1914 Prvý zimný výstup Alfred Grosz a Z. Neupauer, cez Diablovo sedlo, I
1934 Prvovýstup pravým pilierom východnej steny Z. Dabrowski a Š. Zamkovský, IV-V.
1948 Prvovýstup prostredným vhĺbením cez biely výlom, J. Andráši a A. Puškáš, VI A1.