Komunistický režim

totalitný politický režim v štátoch s jedinou povolenou komunistickou stranou

Komunistický režim je totalitný politický režim v štátoch s jedinou dominantnou komunistickou stranou. Komunistický režim v Česko-Slovensku (1948 -1989) začal Februárovým prevratom 1948 a skončil po Nežnej revolúcii 1989. Zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému[1] na Slovensku, prijatý v roku 1996, odsudzuje komunistický režim. Zákon o protikomunistickom odboji  219/2006 Z. z. (16. marca 2006)[2] priznáva účastníkom protikomunistického odboja právo na plnú morálnu rehabilitáciu a zároveň postavenia účastníka protikomunistického odboja, potvrdené preukazom. Pretože na Slovensku na rozdiel od Česka doteraz nebola KSČ (KSS) uznaná za zločineckú organizáciu, nie je u nás zakázané pomenovávať ulice po predstaviteľoch bývalého režimu, stavať im pamätníky, pomníky či osádzať tabule, čo navrhuje v septembri 2020 poslanec Ondrej Dostál.[3]

História upraviť

Prvý komunistický štát vznikol v roku 1917 v Rusku. Vláda na čele s Leninom a Trockým viedla niekoľko rokov občiansku vojnu proti pro-cárskej opozícii aj intervencii viacerých krajín. Po skončení vojny a skonsolidovaní pomerov následne vznikol v roku 1922 Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR), ktorý bol až do svojho zániku v roku 1991 najsilnejším komunistickým štátom. Komunistický režim dodnes existuje v mnohých krajinách napríklad v Číne,Laose,Severnej Kórei, na Kube alebo vo Vietname. Podľa viacerých názorov, vrátane niektorých komunistických názorových prúdov, napr. trockistov, mali komunistické režimy v Sovietskom zväze (po celú dobu jeho existencie), ale aj v Číne, na Kube a inde iba málo spoločného so skutočnými myšlienkami komunizmu a preto ich možno označovať ako stalinské režimy.

Komunistické režimy sa obyčajne sami neoznačovali ako komunistické, často si vyberali prívlastky ako ľudová demokracia (napr. KĽDR, NDR), ľudový (PĽR), alebo socialistický (ČSSR). Prakticky všetky komunistami ovládané režimy skončili tak, že komunistická strana uchopila všetku moc v krajine a snažila sa o celkovú indoktrináciu ideí presadzovaných stranou do všetkých sfér spoločenského aj kultúrneho života. Bežné bolo porušovanie ľudských a občianskych práv. Väčšina krajín postupne začala ekonomicky aj spoločensky stagnovať.

Komunistický režim v Česko-Slovensku (1948 -1989) začal Februárovým prevratom 1948 a skončil po Nežnej revolúcii 1989.

Stíhanie predstaviteľov kom. režimu upraviť

V septembri 2020 český štátny zástupca Tomáš Jarolím zastavil stíhanie Lubomíra Štrougala a ďalších vrcholných politikov z čias existencie ČSSR kvôli streľbe na hranice na hraniciach pri pokusoch o útek do cudziny. Trestné oznámenie podala v roku 2016 vtedajšia riaditeľka Platformy európskej pamäti a svedomia Neela Winkelmannová.[4] Medzi 67 obvinenými boli okrem Štrougala aj ďalší vysokopostavení funkcionári: bývalý generálneho tajomníka KSČ Miloš Jakeš, bývalý minister vnútra Vratislav Vajnar, dlhoročný predseda slovenskej vlády z rokov 1969-88 Peter Colotka. Jakeš a Colotka zomreli a Štrougal aj Vajnar trpia duševnou chorobou.[5]

V roku 1992 Boris Jeľcin odovzdal prezidentovi Havlovi kópiu pozývacieho listu, ktorý podpísalo viacero členov konzervatívneho krídla KSČ. V Česko-Slovensku nebol pre podporu zahraničnej intervencie, ktorá mala charakter vlastizrady, odsúdený ani jeden z týchto predstaviteľov. Vasil Biľak, vtedy posledný žijúci signatár pozývacieho listu, bol slovenskou prokuratúrou zbavený obvinenia pre chýbajúcich svedkov a nedostatok dôkazových materiálov.[6]

Referencie upraviť

  1. S-EPI. 125/1996 Z. z. Zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému | Aktuálne znenie [online]. Zákony pre ľudí, [cit. 2020-09-21]. Dostupné online.
  2. S-EPI. 219/2006 Z. z. Zákon o protikomunistickom odboji | Aktuálne znenie [online]. Zákony pre ľudí, [cit. 2020-09-21]. Dostupné online.
  3. Dubček áno, Schuster nie. Komunistický režim chcú poslanci označiť za zločinný [online]. Pravda.sk, 2020-09-24, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
  4. Podali trestné oznámenia na 67 osôb. Medzi nimi sú aj Jakeš, Štrougal a Colotka [online]. tvnoviny.sk, 2016-08-26, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online.
  5. Konec stíhání kvůli střelbě na hranicích. Jakeš je mrtev, Štrougal chorý [online]. iDNES.cz, 2020-09-23, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online.
  6. Novák, M. Bilak už za zvací dopis z roku 1968 nebude potrestán [online]. aktualne.centrum.cz, 24.01.2011, [cit. 2011-08-20]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť