Múzeum J.M. Petzvala v Spišskej Belej
Súradnice: 49° 11′ 15.19″ s.š., 20° 27′ 30.18″ v.d.
Múzeum J.M. Petzvala v Spišskej Belej je pobočkou Slovenského technického múzea v Košiciach. Je venované významnej osobnosti slovenského technického rozvoja Jozefovi Maximiliánovi Petzvalovi (1807-1891), rodákovi zo Spišskej Belej, ktorý dal nový rozmer fotografickej optike v teórii i praxi. Nachádza sa v jeho rodnom dome a je venované dejinám fotografickej techniky. Budova múzea bola zaregistrovaná ako kultúrna pamiatka v ÚZPF pod číslom 954/1[3]
Múzeum J.M. Petzvala v Spišskej Belej | |
Múzeum J.M.P v Spišskej Belej | |
Základné údaje | |
---|---|
Adresa | Petzvalova 30 Spišská Belá, Slovensko |
Rok založenia | 1964 |
Typ | Technické |
Zbierka | viac ako 600 trojrozmerných exponátov |
Súčasť | Slovenské technické múzeum |
Ďalšie odkazy | |
Web | Oficiálna stránka na STM.sk [1] |
Commons | Múzeum J.M. Petzvala v Spišskej Belej |
Múzeum J.M. Petzvala v Spišskej Belej | |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
Pred r. 2002[1] | |
---|---|
- názov | Petzvalovo múzeum, škola |
ÚZPF[2] | |
- číslo | 954/1-3 |
- dátum zápisu | 30. 10. 1963 |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pamätný dom J.M. Petzvala
upraviť- Múzeum sa nachádza v neskoro renesančnej budove školy s kantorským bytom, ktorá bola postavená na mieste pôvodnej drevenej školy v roku 1699. Budova bola pôvodne prízemná so zachovanými hrebienkovými klenbami.
- V roku 1757 bola nadstavená do prvého poschodia. Prístavba bola v barokovom duchu a mala na poschodí ploché drevené kazetové stropy, na výroby týchto bol použité drevo červeného smreka. Stavba bola zakrytá šindlovou manzardovou strechou s vykierami.
- Počas protipartizánskej operácie v Lendaku v októbri 1944 v nej sídlil na prízemí štáb nemeckého generála Bekera.
- Od roku 1947 do roku 1960 sa využívala ako nájomný dom.
- V roku 1964 a to aj za pomoci občanov, bolo v nej zriadené Múzeum J.M. Ptezvala.
- V roku 2009 bola vykonaná rekonštrukcia pri ktorej bola obnovená drevená strecha.
Vznik múzea
upraviťSlovenské technické múzeum v Košiciach, ktorého je múzeum v Spišskej Belej pobočkou, sa od svojich počiatkov venuje osobnostiam, ktorých práca bola prínosom do celosvetového technického rozvoja. Takýmto bol aj Jozef Maximilián Petzval (1807-1891), rodák zo Spišskej Belej, ktorý svojou prácou dal nový rozmer fotografickej optike v teórii i praxi. Na podnet a za pomoci občanov Spišskej Belej, vlastivedných nadšencov, bolo roku 1964 zriadené múzeum zamerané na dejiny fotografickej techniky a prínos J.M. Petzvala k nej. Nachádzalo sa v rodnom dome, kde sa narodil aj Petzvalov brat Oto Baltazár, ktorému ako významnému matematikovi, pedagógovi, autorovi učebníc matematiky a tiež členovi Uhorskej akadémie vied, je venovaná časť expozície. Realizácia prvej expozície bola podľa návrhu prof. Rudolfa Skopca z Prahy, odborníka na dejiny fotografie, ktorý pri ňom vychádzal z publikácie Dějiny fotografie v obrazech od nejstarších dob k dnešku, vydanej nakladateľstvom Orbis Praha v roku 1963[4].
Expozície
upraviťŽivot a dielo Jozefa Maximiliána Petzvala a Otta Baltazára Petzvala
upraviťMiestnosť venovaná bratom Petzvalovcom pripomína pracovňu J.M. Petzvala s historickým mobiliárom. Súčasťou je aj kolekcia vystavených objektívov a cestovný fotografický prístroj (1890). J.M. Petzval sa podieľal výpočtami na konštrukcii jeho krajinkárskeho objektívu. V dome sa narodil aj brat J.M. Petzvala - Otto Baltazár Petzval, významný matematik, vedec a inžinier, autor mnohých učebníc elementárnej a vyššej matematiky, technickej mechaniky, vodného staviteľstva a astronómie, preto sa nachádzajú textové dokumenty aj o činnosti tohto významného rodáka z Spišskej Belej. Súčasťou expozície o oboch bratoch je premietanie dokumentárnych filmov dokumentaristu Ivana Rumanovského o ich živote.
Začiatky fototechniky a fotografie - Od camery obscury po prvú fotografiu
upraviťTáto časť expozície mapuje vývoj techniky od prvých pokusov s camerou obscurou až po prvú fotografiu z roku 1826. Okrem dvojrozmerného materiálu ukazujúcom vynález fotografickej techniky v počiatkoch, ktorého súčasťou sú aj ukážky daguerrotypií, ambrotypií a ferrotypií, sú do štrnástich samostatných vitrín inštalované fotografické prístroje, ktoré su členené podľa zaužívanej typológie a formátu. Dobovo aranžovaným fotoateliérom zo začiatku 20. storočia je snaha pripomenúť atmosféru počiatkov ateliérovej fotografie.
V expozícii na "obdobie daguerotypie" nadväzuje samostatný tematický celok. V tomto sú zahrnuté fotografické prístroje a pomôcky z dôb Petzvalovho pôsobenia a ich vývoj po najnovšie digitálne prístroje.
Súčasťou je aj fotokomora vybavená potrebnými prístrojmi a pomôckami zo 70. rokov 20. storočia, ukazujúca mokrý proces zhotovovania čiernobielych a farebných fotografií a negatívov.
Epochálny prevrat vo vývoji fotografickej optiky a techniky
upraviťV pracovni sa vo vitríne nachádza prvý celokovový prístroj - daguerroskop (1965), dar firmy Voigtländer. Tento je vybavený portrétovým objektívom, ktorý J.M. Petzval prepocítal ako prvý na svete v roku 1840, ktorý mal vynikajúcu svetelnosť 1:3,7 a bol 14-krát svetelnejší ako objektívy používané Daguérrom a prestihoval aj ostatné v tom období. J.M. Petzval viedol kvôli nemu celoživotný spor s viedenským optikom P.W.F. Voigtländerom, ktorý prístroj vyrábal. Možno povedať, že objav J.M. Petzval bol predznamenaním následného rozvoja fotografickej, snímacej a projekčnej techniky.
Prehľad dejinami kinematografie
upraviťFotografia a kinematografia sa vyvíjali spoločne. Dejinám kinematografie vo svete a na Slovensku sa venuje expozícia v miestnosti na prízemí. Informuje o chronológii vývoja snímacích prístrojov, o rozmanitosti ich konštrukcií a techniky snímania. Predstavuje aj projekčnú prístrojovú techniku od počiatkov do nedávneho obdobia. Návštevník má možnosť premietnuť film na dobových aj súčasných prístrojoch. V expozícii majú zastúpenie všetky filmové formáty 35,16, 9,5 a 8 mm. Z prístrojov zaujmú projektory: Imperator 35, AEG a Meopton II, ale rada prístrojov siaha až po nedávne obdobie. V exponátoch sú zastúpení výrobcovia: Arnold&Richter, Baťa Zlín, Bell&Howell, Bolex, Eumig, H. Ernemann, KMZ, Meopta, Paillard, Páthé Fréres, Siemens&Halske a iní.
Referencie
upraviť- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-12]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-12]. Dostupné online.
- ↑ Pamätný dom a tabuľou a sochou v Registri nehnuteľných NKP
- ↑ Skopec, R.: Dějiny fotografie v obrazech od nejstarších dob k dnešku. Praha Orbis, 1963, str. 501
Zdroj
upraviť- J. Dančo; J. Osvald; Technické múzeum: Sprievodca po zbierkach Múzea J.M. Petzvala v Spišskej Belej, Bratislava, 1967 Odkaz
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Múzeum J.M. Petzvala v Spišskej Belej