Oto Petzval
Oto Petzval[1] alebo Oto Pecval[2] (staršie: Otto Baltazár Petzval, nem. ; * 6. január 1809, Spišská Belá – † 28. august 1883, Budapešť, Rakúsko-Uhorsko) bol matematik.
| Oto Petzval | |
 slovenský matematik | |
| Narodenie | 6. január 1809 Spišská Belá, Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 28. august 1883 (74 rokov) Budapešť, Rakúsko-Uhorsko |
| Rodičia | Ján Fridrich Petzval, Zuzana, rod. Kreutzmannová (* 20. apríl 1776 – † 16. jún 1853) |
| Súrodenci | Jozef Maximilián Petzval |
| Odkazy | |
| Commons |  Oto Petzval |
Život
upraviťŠtudoval v Kežmarku, na gymnáziu v Levoči, filozofické ročníky na kráľovskej akadémii v Košiciach a napokon od r. 1828 na peštianskom Institutum geometricum, kde získal inžiniersky titul a kde sa stal prv korepetítorom, neskôr suplujúcim profesorom na katedre praktickej geometrie (1833). V r. 1839 získal doktorát na peštianskej univerzite a zároveň sa tam stal riadnym profesorom vyššej matematiky, prednášal však aj pre poslucháčov Institutum geometricum. Revolučné roky 1848/49 a následná éra absolutizmu síce zasiahli do života univerzity ako aj jej inžinierskeho ústavu v podobe personálnych i organizačných zmien, on však v rôznych funkciách zostal prednášať až do svojho odchodu na dôchodok v r. 1883, od r. 1857 už len v rámci filozofickej fakulty. Sporadicky prednášal aj mechaniku a predmety technického zamerania, istý čas dokonca astronómiu. V dvoch funkčných obdobiach (1843 – 1846, 1860 – 1863) zastával funkciu dekana filozofickej fakulty. V r. 1858 bol zvolený za člena Uhorskej akadémie vied.
Samostatné matematické výsledky nemal, napísal však niekoľko kvalitných stredoškolských aj vysokoškolských učebníc matematiky, ktoré odrážali náročnejšie požiadavky nastupujúcej priemyselnej revolúcie v Uhorsku. Vo svojej učebnici pre vyššie gymnáziá a reálky (1856), ktorá získala cenu akadémie, sa v uhorských pomeroch priekopnícky dotkol aj pojmu funkcie a venoval sa i základom počtu pravdepodobnosti. Jeho učebnica vyššej matematiky (1867 – 1868) patrila k prvým učebniciam diferenciálneho a integrálneho počtu napísaným v maďarčine. Bol autorom učebnice astronómie a z poverenia akadémie napísal aj dvojzväzkovú príručku technickej mechaniky. Venoval sa tiež konštrukčným výpočtom parných strojov, najviac sa však zaslúžil svojou dlhoročnou pedagogickou činnosťou, výchovou viacerých generácií stredoškolských profesorov aj inžinierov–technikov.
Referencie
upraviť- ↑ PETZVAL, Oto. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VII O – Q. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2020. 718 s. ISBN 978-80-8149-127-6. S. 418 – 419.
- ↑ PECVAL, Oto. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok IV M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 562 s. ISBN 80-7090-070-9. S. 425 – 426.
Ďalšia literatúra
upraviť- MOROVICS, Tibor M. Oto Petzval. In: TIBENSKÝ, Ján, a kol. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : Obzor, 1988. 1008 s. S. 413 – 418.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oto Petzval
Zdroje
upraviť- Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
- CHOMA, Milan. Jozef Maximilián Petzval a Otto Baltazár Petzval : významní matematici zo Spišskej Belej. [s.l.] : JADRO, 2007. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu.
Externé odkazy
upraviť- Oto Petzval na stránke SAV
- Záznam o narodení a krste v matrike - pokrstený ako Otto Balthasar Petzval