Otvoriť hlavné menu

Gróf Imrich Tököli (de Késmárk; staršie Imrich Thököly; maď. Thököly Imre) (* 25. september 1657, Kežmarok – † 13. september 1705, Izmir, od roku 1906 pochovaný v Kežmarku) bol sedmohradské knieža, knieža resp. kráľ Horného Uhorska, vodca protihabsburského stavovského povstania. Prezývaný svojimi súčasníkmi slovenský kráľ (tót király) alebo kurucký kráľ.

Imrich Tököli
uhorské a sedmohradské knieža, vodca stavovského povstania
uhorské a sedmohradské knieža, vodca stavovského povstania
Narodenie25. september 1657
Kežmarok
Úmrtie13. september 1705 (47 rokov)
Izmir
PodpisImrich Tököli, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Imrich Tököli
Rodový erb

RodinaUpraviť

  • otec Štefan Tököli
  • matka Mária rod. Gyulafiová
  • manželka Helena Zrínska

ŽivotopisUpraviť

R. 1667 začal študovať na evanjelickom kolégiu v Prešove, roku 1670 počas obliehania Oravského hradu ušiel do Sedmohradska a stal sa aktívnym účastníkom boja proti Habsburgovcom. V roku 1678 – 1687 sa stal vodcom stavovského povstania uhorskej šľachty. Od Magerlicha v Banskej Bystrici na Hornej ulici kúpil dom, ktorý dlho nevlastnil (17.stor.), z Banskej Bystrice dal vyhnať jezuitov.

V roku 1682 sa stal – ako protivládca Habsburgovcov – kráľom resp. kniežaťom (Osmanská ríša ho titulovala kráľ, sám sa označoval ako knieža) Horného Uhorska, vazalského štátu Osmanskej ríše, ktorý pôvodne pokrýval zhruba východné a stredné Slovensko (po Váh), neskôr aj západné Slovensko, ale v rokoch 16831685 bol postupne dobytý habsburskými vojskami. Varadínsky paša Ahmet, dúfajúc, že tým uskorí mierové rokovania s Viedňou, ho pozval na obed, kde ho dal zajať. Roku 1694 rozpustil svoje posledné kurucké oddiely, ktoré museli prisahať, že nepozdvihnú zbraň proti sultánovi.

Svoj život dožíval v Malej Ázii, kde zomrel v tureckom Izmite roku 1705. Jeho pozostatky roku 1906 previezli do Kežmarku a uložili v evanjelickom kostole.

LiteratúraUpraviť

Externé odkazyUpraviť