Otvoriť hlavné menu

Oradea

mesto v Rumunsku

Oradea (hist. slovenský názov Veľký Varadín; maď. Nagyvárad; nem. Großwardein) je mesto v Rumunsku, v župe Bihar (BH) v Sedmohradsku. V meste žije 196 367 obyvateľov (podľa sčítania v roku 2011).

Oradea
maď. Nagyvárad
slov. Veľký Varadín
mesto (oraș)
OradeaTownHall.jpg
Radnica
ROU BH Oradea Flag.gif
Vlajka
ROU BH Oradea CoA2.png
Erb
Štát Rumunsko Rumunsko
Župa Actual Bihor county CoA.png Bihar
Súradnice 47°3′5″S 21°56′25″V / 47,05139°S 21,94028°V / 47.05139; 21.94028
Najvyšší bod
 - výška 249 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 102 m n. m.
Rozloha 116,10 km² (11 610 ha)
Obyvateľstvo 196 367 (2011)
Hustota 1 691,36 obyv./km²
Primátor Ilie Bolojan (USL)
Časové pásmo VEČ
 - letný čas VELČ
PSČ 26564
Poloha mesta v Rumunsku
Red pog.svg
Poloha mesta v Rumunsku
Wikimedia Commons: Oradea
Webová stránka: www.oradea.ro
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

DejinyUpraviť

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1113. Dňa 24. februára 1538 tu Ferdinand I. a Ján Zápoľský podpísali mier.[1] Mesto bolo súčasťou Uhorského kráľovstva až do roku 1918 (s výnimkou tureckej okupácie). Po oslobodení od Turkov bolo barokovo prestavané. Od roku 1918 bolo súčasťou Rumunska. V období druhej svetovej vojny bolo okupované Maďarskom. Od roku 1944 je opäť súčasťou Rumunska a centrom župy Bihar. Počas socialistickej éry bola veľká časť mesta prestavaná po vzore ostatných veľkých rumunských miest. V meste žije početná maďarská menšina, a malá slovenská menšina.

EtymológiaUpraviť

Meno Oradea, alebo Orade v Bihárskom nárečí vzišlo z maďarského pomenovania mesta Varad, čo pravdepodobne vzniklo zo slov vár (maď. pevnosť, hrad) a sufixu da, ad vzišlého tiež z maďarčiny. Tento názov je pravdepodobne prvý zachovaný, pretože v historických dokumentoch sa mesto od prvej písomnej zmienky roku 1113 spomína pod názvami, ako Waradinum, Uaradinum a Varadinum.

Administratívne delenieUpraviť

 
Administratívne delenie mesta

Od roku 2011 sa mesto delí na 30 okrskov (rum. cartier):

  • Orașul Nou
  • Subcetate
  • Dorobanților
  • Universității
  • Splaiul Crișanei
  • Olosig
  • Velența
  • Dimitrie Cantemir
  • Salca
  • Europa
  • Calea Aradului
  • Ioșia
  • Ioșia-Nord
  • Decebal-Dacia
  • Rogerius
  • Nicolae Iorga
  • Gheorghe Doja
  • Dragoș Vodă
  • Mihai Eminescu
  • Seleuș
  • Nufărul
  • Nicolae Grigorescu
  • Calea Sântandrei
  • Ioșia-Sud
  • Zona Industrială Vest
  • Episcopia Bihor
  • Oncea
  • Podgoria
  • Tokai
  • Zona Industrială Est

DemografiaUpraviť

 
Námestie Piața magnoliei v časoch socialistickej prestavby mesta a Ceaușescovho režimu
Národnostné zloženie (2011)
Rumuni
  
67,58 %
Maďari
  
23,07 %
Rómovia
  
1,08 %
Nezistené
  
7,48 %
Ostatné
  
0,76 %
z celkového počtu 196 367 obyvateľov

Mesto je z určitého hľadiska multietnického charakteru, ako i celý región, v kategórii „Ostatné“ totiž môžeme nájsť Slovákov, Ukrajincov a Rusínov.

Náboženské zloženie (2011)
Rumunská pravoslávna cirkev
  
55,79 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
13,62 %
Rímskokatolícka cirkev
  
9,16 %
Baptistická cirkev
  
3,48 %
Letničné hnutie
  
4,76 %
Grékokatolícka cirkev
  
2,99 %
Nezistené
  
8,19 %
Ostatné
  
1,98 %
z celkového počtu 196 367 obyvateľov

GeografiaUpraviť

PolohopisUpraviť

Nachádza sa ca 13 km od štátnej hranice medzi Maďarskom a Rumunskom. Je to právom jedno z najväčších centier regiónu, je to i významný dopravný uzol, pretože sa nachádza na dôležitej ceste a železnici v približne v rovnakej vzdialenosti medzi veľkými východo- a stredoeurópskymi mestami: Bukurešť (651 km), Viedeň (518 km), Budapešť (248 km), Praha (676 km). Mesto leží v údolí rieky Bystrý Kriš. Nad ním sa vypínajú Apusenské vrchy. Mesto je prístupné autobusom, autom, i vlakom. Nachádzajú sa tu 2 väčšie železničné stanice.

VodstvoUpraviť

Cez mesto pretekajú v prvom rade rieka Bystrý Kriš a termálne zohrievaná rieka Peța.

KlímaUpraviť

Priemerné teploty v priebehu roka

Priemerné teploty vzduchu v jednotlivých mesiacoch roka
Časové obdobie Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Ročne
1961-2003 -1,7° 0,5° 5,2° 10,8° 16,2° 19,1° 20,8° 20,4° 15,9° 10,7° 5,3° 0,2° 10,3°

DopravaUpraviť

 
Električka Siemens Ulf v historickom centre mesta

Mesto má dve veľké železničné stanice, spomenuté v časti „Polohopis“. hromadnú dopravu v rámci mesta zabezpečujú električky a autobusy. Všetky električkové linky sú okružné, všetky autobusové linky sa i vrátia po pôvodnej trase. Donedávna jazdili vo Veľkom Varadíne najmä električky ruskej výroby a z autobusov maďarské Ikarusy. Nedávno bol najmä z Eurofondov celý vozidlový park vymenený a dnes jazdia po meste električky značky Siemens, model ULF (pozri obrázok) V meste premáva 5 električkových a 18 autobusových liniek, vypísaných i s trasami nižšie.

Električkové linkyUpraviť

Linka 1R

 
Podul Rutier CFR
 
Bd. Dacia
 
Bd. Corneliu Coposu
 
Bd. Decebal
 
Piața Unirii
 
Parcul 1 decembrie
 
Bd. Gen. Magheru
 
Bd. Republicii
 
Piața București - Gara de Nord
 
Str. Olimpiadei
 
Bd. Corneliu Coposu
 
Bd. Dacia
 
Podul Rutier CFR

Linka 3R

 
Nufărul
 
Bd. D. Cantemir
 
Piața Cetate
 
Parcul 1 decembrie
 
Bd. Gen. Magheru
 
Bd. Republicii
 
Piața București - Gara de Nord
 
Str. Olimpiadei
 
Bd. Decebal
 
Piața Unirii
 
Parcul 1 decembrie
 
Bd. D. Cantemir
 
Nufărul

Linka 2

 
Nufărul
 
Bd. D. Cantemir
 
Piața Cetate
 
Parcul 1 decembrie
 
Piața Unirii
 
Calea Aradului
 
Str. Aviatorilor
 
Str. Lipovei
 
Str. Lipovei II
 
Str. Aviatorilor
 
Calea Aradului
 
Piața Unirii
 
Nufărul

Linka 1N

 
Podul Rutier CFR
 
Bd. Dacia
 
Bd. Corneliu Coposu
 
Str. Olimpiadei
 
Piața București
 
Bd. Republicii
 
Bd. Gen. Magheru
 
Parcul 1 decembrie
 
Piața Unirii
 
Bd. Decebal
 
Bd. Corneliu Coposu
 
Bd. Dacia
 
Podul Rutier CFR

Linka 3N

 
Nufărul
 
Bd. D. Cantemir
 
Piața Cetate
 
Parcul 1 decembrie
 
Piața Unirii
 
Bd. Decebal
 
Str. Olimpiadei
 
Piața București - Gara de Nord
 
Bd. Republicii
 
Bd. Gen. Magheru
 
Parc 1 decembrie
 
Piața Cetate
 
Nufărul

Autobusové linkyUpraviť

„>>“ značí, že autobus sa otočí

  • Linka 10: Str. Seleușului (Complex Velența) - Piața Devei - Henrik Ibsen >> Henrik Ibsen - Piața Devei - Str. Seleușului (Complex Velența)
  • Linka 11: Gara Centrală - Gara Episcopia >> Gara Episcopia - Gara Centrală
  • Linka 12: Nufărul - Piața Unirii >> Piața Unirii - Nufărul
  • Linka 13: Aleea Gojdu - Parc 1 decembrie - Spit. Județean - Gh. Doja >> Gh. Doja - Spit. Județean - Parc 1 decembrie - Aleea Gojdu
  • Linka 14: Universitate C.L. - Piața Unirii - Podului >> Podului - Piața Unirii - Universitate C.L.
  • Linka 15: Parc 1 decembrie - Podgoria >> Podgoria - Parc 1 decembrie
  • Linka 16: Piața 1 decembrie - Romeur - Metro >> Metro - Romeur - Piața 1 decembrie
  • Linka 17: Pod C.F.R. - B-dul Dacia - Maternitate - Complex Seleusului >> Complex Seleusului - C.Civic - B-dul Dacia - Pod C.F.R.
  • Linka 18: Gara Centrală - Bihorului Pod >> Bihorului Pod - Gara Centrală
  • Linka 19: Carrefour Era - Dacia Pasaj >> Dacia Pasaj - Carrefour Era
  • Linka 20: Nufărul - Auchan >> Auchan - Nufărul
  • Linka 21N: Auchan - Cazaban - St.cel Mare - B-dul Dacia - Transilvaniei - B-dul Decebal - Calea Aradului - Auchan
  • Linka 21R: Auchan - Calea Aradului - B-dul Decebal - B-dul Dacia - St. cel Mare - Cazaban - Auchan
  • Linka 22: Gara Centrală - Real II >> Real II - Gara Centrală
  • Linka 23: Carrefour Era - Piața Cetății >> Piața Cetății - Carrefour Era
  • Linka 24: Pod C.F.R. - Macon >> Macon - Pod C.F.R.
  • Linka 25: Piata Cetatii - Cartier Grigorescu >> Cartier Grigorescu - Piata Cetatii

Osobnosti mestaUpraviť

Partnerské mestáUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 221.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oradea

Externé odkazyUpraviť