Štrbská pahorkatina

pahorkatina v okrese Poprad

Štrbská pahorkatina[1] je geomorfologickou časťou Popradskej kotliny. Nachádza sa v západnej časti územia, na rozhraní Liptova a Spiša, západne od mesta Svit.[2]

Štrbská pahorkatina
geomorfologická časť
Popradskej kotliny
Okolie Štrby
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Časť Popradskej kotliny
Hranice Hybianska pahorkatina, Tatranské podhorie, Lomnická pahorkatina, Popradská rovina, Dúbrava, Važecký chrbát
Mestá Štrba, Šuňava, Lučivná
Rieky Poprad, Mlynica, Lopušná, Háganský potok, Štrbský potok
Súradnice 49°04′01″S 20°06′18″V / 49,067°S 20,105°V / 49.067; 20.105
Najnižší bod juhovýchodný okraj územia
 - poloha Lučivná
 - výška cca 740 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Polohopis

upraviť
Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatyFatransko-tatranská oblasťPodtatranská kotlinaPopradská kotlinaŠtrbská pahorkatina
***

Územie sa nachádza v strednej časti Podtatranskej kotliny, vo východnej časti podcelku Popradská kotlina. Leží na pomedzí regiónov Liptov a Spiš, na rozvodí Baltského a Čierneho mora. V rámci Podtatranskej kotliny susedí na západe Hybianska pahorkatina (geomorfologická časť Liptovskej kotliny), na severe leží podcelok Tatranské podhorie a východným smerom nadväzujú Lomnická pahorkatina a Popradská rovina, obe časti Popradskej kotliny. Juhovýchodný okraj vymedzuje Dúbrava a južný Važecký chrbát, oba podcelky pohoria Kozie chrbty.[2]

Vysoko položená pahorkatina je v západnej časti pramennou oblasťou menších potokov, severovýchodnou pretekajú horské bystriny, prameniace v neďalekých Tatrách. Mimo Šuňavského potoka a jeho prítokov, ktoré sú súčasťou povodia Váhu, smerujú všetky ostatné vodné toky zo Štrbskej pahorkatiny východným smerom do rieky Poprad a Baltského mora. Najvýznamnejšie sú Poprad, Mlynica, Lopušná, Háganský a Štrbský potok.

Zo sídiel sa v tejto časti Popradskej kotliny nachádza Štrba, Šuňava a Lučivná. Strednou časťou prechádza Európska cesta 50, vedúca v trase diaľnice D1 (ŽilinaKošice), severnejšie, cez Tatranskú Štrbu (odbočka II/538 na Štrbské Pleso) prechádza cesta I/18 (Liptovský HrádokPoprad). Touto podtatranskou osadou a následne okolo Štrby vedie železničná trať Žilina – Košice, ktorá je súčasťou najvýznamnejšieho železničného spojenia krajiny. Práve v Tatranskej Štrbe sa na túto trať pripája ozubnicová železnica na Štrbské Pleso.[3]

Ochrana územia

upraviť

Severná časť Štrbskej pahorkatiny leží na území ochranného pásma Tatranského národného parku, ktorý na toto územie priamo zasahuje malou časťou v blízkosti Tatranskej Štrby. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít v tejto časti Popradskej kotliny leží prírodná rezervácia Jelšina, východného okraja sa dotýka aj prírodná rezervácia Bôrik a Baba.[3]

Turizmus

upraviť

Západná časť Popradskej kotliny patrí medzi obľúbené oblasti, nakoľko miestne časti obce ŠtrbaTatranská Štrba a Štrbské Pleso, ležia už v atraktívnej časti Tatier. Z Tatranskej Štrby, ktorá je už samotná turistickou destináciou, vedú prístupové komunikácie priamo na Štrbské Pleso, ktoré je jedným z klenotov pohoria. V blízkosti Lučivnej sú lyžiarske areály, milovníkov histórie zaujme zaniknutá stredoveká osada Šoldov,[4] spomínaná už v 10. storočí a zničená počas mongolského vpádu do Uhorska v roku 1241.

Územím vedie   modrá značka z lokality Kolesárky v Čiernovážskej doline cez Šuňavu, Štrbu a Tatranskú Štrbu na Štrbské Pleso. Z Lučivnej vedie   žlto značený chodník Lopušnou dolinou do Vikartoviec.[3]

Referencie

upraviť
  1. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-02]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-02]. Dostupné online.
  3. a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-02]. Dostupné online.
  4. Zaniknutá osada Šoldov [online]. strba.sk, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online. Archivované 2023-03-26 z originálu.

Pozri aj

upraviť