Vernár

obec na Slovensku v okrese Poprad

Vernár je obec na Slovensku v okrese Poprad.

Vernár
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Poprad
Región Gemer
Vodný tok Vernársky potok
Nadmorská výška 778 m n. m.
Súradnice 48°55′00″S 20°16′00″V / 48,916667°S 20,266667°V / 48.916667; 20.266667
Rozloha 52,88 km² (5 288 ha) [1]
Obyvateľstvo 556 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 10,51 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1295
Starosta Ondrej Ondruš[3] (nezávislý)
PSČ 059 17
ŠÚJ 524026
EČV (do r. 2022) PP
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Hlavná 171/65
E-mailová adresa urad@vernar.sk
Telefón +421 52 7797129
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Vernár
Webová stránka: vernar.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Obec leží na rozhraní Nízkych Tatier a Slovenského raja, pod Vernárskym sedlom, asi 18 km južne od Popradu. Úzkym údolím Vernárskeho potoka a teda i obcou prechádza významná cestná spojnica medzi Spišom, Horehroním a Gemerom, cesta I/66.

Najstaršia písomná správa o osade Villa Verneri pochádza z roku 1295, kedy ju Verner, syn Jána (Hansa) zo Žakoviec, z poverenia Görgeyovcov, založil na nemeckom zákupnom práve. Osadníci si mohli na danom území postaviť domy, vyklčovať les a zúrodniť ho, pričom na 15 rokov im boli odpustené dane. V lokalite Falštín (zrejme v lokalite dnešnej školy v prírode) stála už v tom čase malá osada Falkstein, kde bol kláštor. Od roku 1310 sa osada i okolité lesy stali majetkom letanovských kartuziánov a od 16. storočia patrili pod správu Muránskeho hradu. Medzi rokmi 1657 až 1700 boli tunajšie majetky v zálohe u Spišskej kapituly, hoci územie patrilo pod Gemersko - malohontskú župu.

Odľahlá poloha znamenala pomalší rozvoj obce, v ktorej drevenice len pomaly ustupovali murovaným novostavbám. Po druhej svetovej vojne začala obnova obce, kde pribudli nové domy, opravila sa škola, zaviedla elektrina, postupne vybudovali cesty, v roku 1963 kultúrny dom, o 4 roky neskôr vodovod a v roku 1968 i nákupné stredisko s turistickou ubytovňou. V roku 1975 bola dokončená kanalizácia, o desaťročie neskôr bol rozšírený cintorín a vybudovaný Dom smútku. Lepšiemu životu obyvateľov napomáha aj vyregulovaný potok, parky, no i moderný lyžiarsky areál s vlekmi v areáli Studničky. Výraznejšiu obnovu rodinných domov podporilo zrušenie stavebnej uzávery, ktorá dlhé roky bránila ráznejšiemu rozvoju obce. V 60. rokoch tu žilo až okolo 1200 obyvateľov, no ich počet postupne klesal a opustené chalupy sa stali víkendovými rekreačnými obydliami chalupárov. V súčasnosti je Vernár obľúbenou lokalitou celoročnej turistiky.

Organizácie

upraviť

V obci je aktívnych viacero spolkov a organizácií, ktoré pomáhajú zachovávať a rozvíjať kultúru, tradície i šport:

  • Dobrovoľný hasičský zbor
  • Folklórna skupina Vernár
  • Urbariát Vernár
  • Občianske združenie OZVA
  • Poľovnícke združenie JAVOR
  • Zväz protifašistických bojovníkov
  • TJ Partizán Vernár
  • Šachový klub
  • Lyžiarske stredisko Studničky

Pamiatky

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Vernár
  • Grékokatolícky kostol Narodenia Panny Márie - klasicistická stavba z roku 1824, obnovená v roku 1899
  • Dom pamätný - objekt bývalej základnej školy (z roku 1930), ktorý bol v období II. svetovej vojny povstaleckým sídlom SNP
  • stredoveké banícke osady a lokality Borzov a Falštín
  • archeologické nálezy z jaskýň Vernarka, Jaskyňa pod Barbolicou I., Pri starej skobe a pod., dokumentujúce osídlenie oblasti už v 13. storočí

Turizmus

upraviť

Chotár obce sa nachádza na atraktívnom území národného parku Nízke Tatry a Slovenský raj. Nachádza sa tu množstvo chránených území, ideálnych na rozvoj turistiky. Pre turistov i cykloturistov sú dostupné okrem iných zaujímavostí rokliny, tiesňavy, doliny a kaňony s krasovými úkazmi. V katastri obce sa nachádza PR Barbolica, PR Mokrá, NPR Vernárska tiesňava, čiastočné tu zasahujú lokality NPR Tri kopce, NPR Sokol a NPR Hnilecká jelšina a PP Hranovnické pleso.

Turistické trasy

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vernár