Žehra

Žehra je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Žehra
obec
Kostol sv. Ducha
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Spišská Nová Ves
Región	Spiš
Nadmorská výška	426 m n. m.
Súradnice	48°58′00″S 20°47′00″V
Rozloha	9,66 km² (966 ha)
Obyvateľstvo	2 679 (31. 12. 2022)
Hustota	277,33 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1245
Starosta	Jozef Mižigár (DOBRÁ VOĽBA a Umiernení)
PSČ	053 61 (pošta Spišské Vlachy)
ŠÚJ	526657
EČV (do r. 2022)	SN
Tel. predvoľba	+421-53
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Žehra
Webová stránka: obec-zehra.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Polohopis

Obec sa nachádza vo východnej časti Hornádskej kotliny na východnom úpätí Dreveníka.

Susedné obce

Dúbrava, Granč-Petrovce, Harakovce, Oľšavka, Spišské Podhradie, Spišské Vlachy

Časti obce

• Hodkovce

Názov

Cudzie názvy obce

• Nemecký názov: Schigra
• Maďarský názov: Zsigra

Politika

Starostovia obce

1990 - 1996: Ján Novák (KDH)
1996 - 1998: František Hadušovský (HZDS)
1998 - 2002: Jozef Mižigar (ROISR)
2002 - 2006: František Hadušovský (ANO + HZDS + KSS + PSNS + SNS + SMER + SDA + SDĽ)
2006 - 2010: Marián Mižigár (NEKA)

Obecné zastupiteľstvo

1990 - 1994 - 12 poslancov
1994 - 1998 - 12 poslancov (9 ROISR, 3 KDH)
1998 - 2002 - 12 poslancov (7 ROISR, 4 KDH, 1 HZDS)
2002 - 2006 - 7 poslancov (6 ROISR, 1 HZDS)

Obyvateľstvo

Vývoj obyvateľstva od roku 1869

Rok sčítania	Počet obyvateľov	Počet domov
1869		-
1880	373	54
1890	375	43
1900	352	51
1910	331	46
1921	410	45
1930	415	54
1950	528	76
1961	771	105
1970	971	79
1980	986	132
1991	1 126	155
2001	1 516	108

Sčítanie 2011

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 2 099
rómska			66,46 %
slovenská			28,01 %
nezistená			5,53 %

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 2 099
rómsky			71,46 %
slovenský			23,39 %
nezistený			5,15 %

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 2 099
Rímskokatolícka cirkev			73,51 %
Apoštolská cirkev			14,29 %
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia			1,29 %
Bratská jednota baptistov			0,05 %
bez vyznania			0,81 %
nezistené			10,05 %

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Spišský hrad, zrúcanina stredovekého hradu formovaného od začiatku 13. storočia do 18. storočia. Je situovaný na travertínovej kope, prírodnej pamiatke, ktorá sa vypína asi dvesto metrov nad svoje okolie. Prvá písomná zmienka o župnom hrade na tomto mieste je z roku 1209. Skladá sa z Horného hradu, ktorého súčasťou je súbor palácov, ako románsky palác Kolomana Haličského, kruhová veža, cisterna či hradná kaplnka, Stredného hradu so zbrojnicou a kapitánskym domom a Dolného hradu s obrannými vežami a pevnôstkou Jána Jiskru. Ako jeden z mála hradov v Uhorsku odolal mongolskému vpádu v roku 1241. V nasledujúcom období bolo jeho opevnenie zdokonalené, aj vďaka práci majstrov zo severného Talianska. V druhej polovici 14. storočia vznikol stredný hrad. Po roku 1442 vznikla pevnôstka Jána Jiskru na Dolnom hrade. V roku 1465 získali hrad od Mateja Korvína Zápoľskí. V 16. storočí hrad patril Turzovcom a od roku 1639 jeho posledným majiteľom Čákiovcom, ktorí sa postupne presťahovali do nových kaštieľov v podhradí (Hodkovce a Bijacovce). Na hrade už sídlila len malá posádka. V roku 1780 hrad vyhorel a začal pustnúť. Ako pamiatkový objekt bol skúmaný už v 19. storočí. V roku 1966 tu prebehol rozsiahly archeologický výskum. Obnova hradu konzervačnou metódou prebiehala však až po druhej svetovej vojne, v roku 1985 bol sprístupnený verejnosti. Medzi sprístupnené priestory patrí kruhová veža Horného hradu, hradná kaplnka a priľahlý hradný palác.

• 

  Spišský hrad

• 

  Románsky palác

• 

  Vstupná brána

• 

  Detail Horného hradu

• 

  Hradná kaplnka

• Rímskokatolícky Kostol sv. Ducha, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia rokov 1245-1275. Donátorom kostola bol miestny zemepán Ján Sigray. Veža bola doplnená na konci 13. storočia. Úpravami prešiel v poslednej štvrtine 14. storočia, keď vznikli hodnotné nástenné maľby v jeho interiéri. V roku 1380 bolo presbytérium zaklenuté klenbou na stredný stĺp, čím sa stal dvojloďovým. V rokoch 1563-1638 bol kostol evanjelický. V roku 1652 prešiel barokovou úpravou interiéru, v tomto období boli nástenné maľby zabielené. Sakristia bola postavená na mieste staršej v 18. storočí, podobne aj južná predsieň. Od roku 1870 boli postupne odkrývané nástenné maľby. Tie boli reštaurované v rokoch 1956-1959. Kostol je takmer intaktne zachovaná stredoveká stavba. Zo stredovekých detailov sa dochoval južný ešte románsko-gotický ústupkový portál s reliéfnymi rastlinnými motívmi na hlaviciach. V jeho tympanóne je maľba Ukrižovania z obdobia okolo roku 1340. Najstaršie maľby, okrem konsekračných krížov, sa nachádzajú v presbytériu. Ide o pašiový cyklus, na klenbe sú to postavy Ježiša, Madony, Abraháma a sv. Trojice v podobe postavy s troma tvárami. Ďalšie maľby sa nachádzajú na severnej stene lode. Ide o výjav Piety a Živý kríž, ktorý zobrazuje ukrižovaného Krista na vetvovom kríži, obklopeného postavami Adama, Evy, Synagógy a Cirkvi a kľačiaceho donátora. Súčasťou interiéru je kamenná neskororománska krstiteľnica, renesančné epitafy Sigrayovcov osadené do podlahy kostola a súbor barokových oltárov a kazateľnice. Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami a oknami s lomeným oblúkom. Na východnom štíte lode je osadený kamenný kríž. Veža má zdvojené románske okná. Ukončená je charakteristickou rozmernou cibuľovou helmicou pokrytou šindľom. Nad presbytériom je malý sanktusník s barokovou helmicou. Okolo kostola sa nachádza kamenný obranný múr.

• 

  Kostol sv. Ducha

• 
• 
• 
• 

  Nástenná maľba nad portálom

• Kaštieľ Čákiovcov v časti Hodkovce, jednopodlažná pôvodne baroková stavba na pôdoryse štvorca s vnútorným nádvorím, z roku 1702. Staviteľom kaštieľa bol Štefan Čáki. V roku 1780 bol výrazne prestavaný za Emanuela Čákiho. V rokoch 1810-1820 bol klasicisticky prefasádovaný. Posledné severné krídlo bolo pristavané v historizujúcom duchu v roku 1860. Interiéry sú zaklenuté pruskými a korýtkovými klenbami. Do interiéru sa vstupuje vestibulom s kazetovou kupolou z roku 1815. Južnej reprezentatívnej fasáde dominuje štvorosový rizalit so vstupným schodiskom s balustrádou, ukončený prelamovaným štítom s reliéfnym erbom. Fasády staršej časti kaštieľa sú členené lizénami, pásovou rustikou a oknami so štukovými zrkadlami v suprafenestrách. Okolo kaštieľa sa nachádza anglický krajinársky park.

• Kaplnka sv. Kozmu a Damiána, súčasť areálu čákiovského kaštieľa, jednoloďová pôvodne baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1700. Kompletne prestavaná bola v rokoch 1800-1803. Súčasnú neogotickú podobu získala v roku 1855. Súčasťou kaplnky je krypta rodiny Čáki pristavaná k západnej strane kaplnky. Fasády kaplnky sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s kamennými osteniami. Krypta je členená opornými piliermi, kvádrovaním a oknami s profilovanými osteniami ukončenými lomeným oblúkom. Nad portálom ukončeným reliéfnou fiálou je erb Čákiovcov. Veža má oktogonálny pôdorys a je ukončená ihlancovou helmicou.

• 

  Kaštieľ v Hodkovciach

• 
• 

  Západné krídlo kaštieľa

• 

  Záhrada kaštieľa

• 

  Kaplnka sv. Kozmu a Damiána

Občianska vybavenosť

Farský úrad

• Rímskokatolícky úrad - Žehra 87
  
• Duchovný správca - ThDr. Radomír Bodziony PhD., farský administrátor

Školstvo

• I. Materská škola
• II. Materská škola - Žehra 48

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žehra

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce