Žehra

obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves

Žehra je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Žehra
obec
Kostol sv. Ducha
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Nadmorská výška 426 m n. m.
Súradnice 48°58′00″S 20°47′00″V / 48,966667°S 20,783333°V / 48.966667; 20.783333
Rozloha 9,66 km² (966 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 679 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 277,33 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1245
Starosta Marián Mižigár[3] (SMS)
PSČ 053 61 (pošta Spišské Vlachy)
ŠÚJ 526657
EČV (do r. 2022) SN
Tel. predvoľba +421-53
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Žehra
Webová stránka: obec-zehra.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Obec sa nachádza vo východnej časti Hornádskej kotliny na východnom úpätí Dreveníka.

Susedné obce upraviť

Dúbrava, Granč-Petrovce, Harakovce, Oľšavka, Spišské Podhradie, Spišské Vlachy

Časti obce upraviť

  • Hodkovce

Názov upraviť

Cudzie názvy obce

  • Nemecký názov: Schigra
  • Maďarský názov: Zsigra

Politika upraviť

Starostovia obce upraviť

1990 - 1996: Ján Novák (KDH)
1996 - 1998: František Hadušovský (HZDS)
1998 - 2002: Jozef Mižigar (ROISR)
2002 - 2006: František Hadušovský (ANO + HZDS + KSS + PSNS + SNS + SMER + SDA + SDĽ)
2006 - 2010: Marián Mižigár (NEKA)

Obecné zastupiteľstvo upraviť

1990 - 1994 - 12 poslancov
1994 - 1998 - 12 poslancov (9 ROISR, 3 KDH)
1998 - 2002 - 12 poslancov (7 ROISR, 4 KDH, 1 HZDS)
2002 - 2006 - 7 poslancov (6 ROISR, 1 HZDS)

Obyvateľstvo upraviť

Vývoj obyvateľstva od roku 1869
Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1869 -
1880 373 54
1890 375 43
1900 352 51
1910 331 46
1921 410 45
1930 415 54
1950 528 76
1961 771 105
1970 971 79
1980 986 132
1991 1 126 155
2001 1 516 108

Sčítanie 2011 upraviť

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 2 099
rómska
  
66,46 %
slovenská
  
28,01 %
nezistená
  
5,53 %

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 2 099
rómsky
  
71,46 %
slovenský
  
23,39 %
nezistený
  
5,15 %

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 2 099
Rímskokatolícka cirkev
  
73,51 %
Apoštolská cirkev
  
14,29 %
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia
  
1,29 %
Bratská jednota baptistov
  
0,05 %
bez vyznania
  
0,81 %
nezistené
  
10,05 %

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

  • Spišský hrad, zrúcanina stredovekého hradu formovaného od začiatku 13. storočia do 18. storočia.[4] Je situovaný na travertínovej kope, prírodnej pamiatke, ktorá sa vypína asi dvesto metrov nad svoje okolie. Prvá písomná zmienka o župnom hrade na tomto mieste je z roku 1209. Skladá sa z Horného hradu, ktorého súčasťou je súbor palácov, ako románsky palác Kolomana Haličského[5], kruhová veža, cisterna či hradná kaplnka[6], Stredného hradu so zbrojnicou a kapitánskym domom a Dolného hradu s obrannými vežami a pevnôstkou Jána Jiskru. Ako jeden z mála hradov v Uhorsku odolal mongolskému vpádu v roku 1241. V nasledujúcom období bolo jeho opevnenie zdokonalené, aj vďaka práci majstrov zo severného Talianska. V druhej polovici 14. storočia vznikol stredný hrad. Po roku 1442 vznikla pevnôstka Jána Jiskru na Dolnom hrade. V roku 1465 získali hrad od Mateja Korvína Zápoľskí. V 16. storočí hrad patril Turzovcom a od roku 1639 jeho posledným majiteľom Čákiovcom, ktorí sa postupne presťahovali do nových kaštieľov v podhradí (Hodkovce a Bijacovce). Na hrade už sídlila len malá posádka. V roku 1780 hrad vyhorel a začal pustnúť.[7] Ako pamiatkový objekt bol skúmaný už v 19. storočí. V roku 1966 tu prebehol rozsiahly archeologický výskum. Obnova hradu konzervačnou metódou prebiehala však až po druhej svetovej vojne, v roku 1985 bol sprístupnený verejnosti. Medzi sprístupnené priestory patrí kruhová veža Horného hradu, hradná kaplnka a priľahlý hradný palác.
  • Rímskokatolícky Kostol sv. Ducha, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia rokov 1245-1275.[8] Donátorom kostola bol miestny zemepán Ján Sigray. Veža bola doplnená na konci 13. storočia. Úpravami prešiel v poslednej štvrtine 14. storočia, keď vznikli hodnotné nástenné maľby v jeho interiéri. V roku 1380 bolo presbytérium zaklenuté klenbou na stredný stĺp, čím sa stal dvojloďovým. V rokoch 1563-1638 bol kostol evanjelický. V roku 1652 prešiel barokovou úpravou interiéru, v tomto období boli nástenné maľby zabielené. Sakristia bola postavená na mieste staršej v 18. storočí, podobne aj južná predsieň. Od roku 1870 boli postupne odkrývané nástenné maľby. Tie boli reštaurované v rokoch 1956-1959. Kostol je takmer intaktne zachovaná stredoveká stavba. Zo stredovekých detailov sa dochoval južný ešte románsko-gotický ústupkový portál s reliéfnymi rastlinnými motívmi na hlaviciach. V jeho tympanóne je maľba Ukrižovania z obdobia okolo roku 1340. Najstaršie maľby, okrem konsekračných krížov, sa nachádzajú v presbytériu. Ide o pašiový cyklus, na klenbe sú to postavy Ježiša, Madony, Abraháma a sv. Trojice v podobe postavy s troma tvárami. Ďalšie maľby sa nachádzajú na severnej stene lode. Ide o výjav Piety a Živý kríž, ktorý zobrazuje ukrižovaného Krista na vetvovom kríži, obklopeného postavami Adama, Evy, Synagógy a Cirkvi a kľačiaceho donátora. Súčasťou interiéru je kamenná neskororománska krstiteľnica, renesančné epitafy Sigrayovcov osadené do podlahy kostola a súbor barokových oltárov a kazateľnice.[9] Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami a oknami s lomeným oblúkom. Na východnom štíte lode je osadený kamenný kríž. Veža má zdvojené románske okná. Ukončená je charakteristickou rozmernou cibuľovou helmicou pokrytou šindľom. Nad presbytériom je malý sanktusník s barokovou helmicou. Okolo kostola sa nachádza kamenný obranný múr.
  • Kaštieľ Čákiovcov v časti Hodkovce, jednopodlažná pôvodne baroková stavba na pôdoryse štvorca s vnútorným nádvorím, z roku 1702.[10] Staviteľom kaštieľa bol Štefan Čáki. V roku 1780 bol výrazne prestavaný za Emanuela Čákiho. V rokoch 1810-1820 bol klasicisticky prefasádovaný. Posledné severné krídlo bolo pristavané v historizujúcom duchu v roku 1860. Interiéry sú zaklenuté pruskými a korýtkovými klenbami. Do interiéru sa vstupuje vestibulom s kazetovou kupolou z roku 1815. Južnej reprezentatívnej fasáde dominuje štvorosový rizalit so vstupným schodiskom s balustrádou, ukončený prelamovaným štítom s reliéfnym erbom. Fasády staršej časti kaštieľa sú členené lizénami, pásovou rustikou a oknami so štukovými zrkadlami v suprafenestrách. Okolo kaštieľa sa nachádza anglický krajinársky park.
  • Kaplnka sv. Kozmu a Damiána, súčasť areálu čákiovského kaštieľa, jednoloďová pôvodne baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1700. Kompletne prestavaná bola v rokoch 1800-1803. Súčasnú neogotickú podobu získala v roku 1855.[11] Súčasťou kaplnky je krypta rodiny Čáki pristavaná k západnej strane kaplnky. Fasády kaplnky sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s kamennými osteniami. Krypta je členená opornými piliermi, kvádrovaním a oknami s profilovanými osteniami ukončenými lomeným oblúkom. Nad portálom ukončeným reliéfnou fiálou je erb Čákiovcov. Veža má oktogonálny pôdorys a je ukončená ihlancovou helmicou.

Občianska vybavenosť upraviť

Farský úrad upraviť

  • Rímskokatolícky úrad - Žehra 87
  • Duchovný správca - ThDr. Radomír Bodziony PhD., farský administrátor[12]

Školstvo upraviť

  • I. Materská škola
  • II. Materská škola - Žehra 48

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 – 2026 : Súbory na stiahnutie : september 2023 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2023-09. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Spišský Hrad [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Žehra [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  10. Hodkovce (Žehra) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. Hodkovce (Žehra) - Kaplnka sv. Kozmu a Damiána [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. Schematizmus Spišskej diecézy/Žehra

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žehra

Externé odkazy upraviť