Žehra
Žehra je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
Žehra | |
obec | |
Kostol sv. Ducha
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Spišská Nová Ves |
Región | Spiš |
Nadmorská výška | 426 m n. m. |
Súradnice | 48°58′00″S 20°47′00″V / 48,966667°S 20,783333°V |
Rozloha | 9,66 km² (966 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 2 736 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 283,23 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1245 |
Starosta | Marián Mižigár[3] (SMS) |
PSČ | 053 61 (pošta Spišské Vlachy) |
ŠÚJ | 526657 |
EČV (do r. 2022) | SN |
Tel. predvoľba | +421-53 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Žehra | |
Webová stránka: obeczehra.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťObec sa nachádza vo východnej časti Hornádskej kotliny na východnom úpätí Dreveníka.
Susedné obce
upraviťDúbrava, Granč-Petrovce, Harakovce, Oľšavka, Spišské Podhradie, Spišské Vlachy
Časti obce
upraviť- Hodkovce
Názov
upraviťCudzie názvy obce
- Nemecký názov: Schigra
- Maďarský názov: Zsigra
Politika
upraviťStarostovia obce
upraviť1990 - 1996: Ján Novák (KDH)
1996 - 1998: František Hadušovský (HZDS)
1998 - 2002: Jozef Mižigar (ROISR)
2002 - 2006: František Hadušovský (ANO + HZDS + KSS + PSNS + SNS + SMER + SDA + SDĽ)
2006 - 2010: Marián Mižigár (NEKA)
Obecné zastupiteľstvo
upraviť1990 - 1994 - 12 poslancov
1994 - 1998 - 12 poslancov (9 ROISR, 3 KDH)
1998 - 2002 - 12 poslancov (7 ROISR, 4 KDH, 1 HZDS)
2002 - 2006 - 7 poslancov (6 ROISR, 1 HZDS)
Obyvateľstvo
upraviť- Vývoj obyvateľstva od roku 1869
Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
---|---|---|
1869 | - | |
1880 | 373 | 54 |
1890 | 375 | 43 |
1900 | 352 | 51 |
1910 | 331 | 46 |
1921 | 410 | 45 |
1930 | 415 | 54 |
1950 | 528 | 76 |
1961 | 771 | 105 |
1970 | 971 | 79 |
1980 | 986 | 132 |
1991 | 1 126 | 155 |
2001 | 1 516 | 108 |
Sčítanie 2011
upraviťSčítanie 2011 (národnosť v %):
Počet obyvateľov: 2 099 | ||||
---|---|---|---|---|
rómska | 66,46 % | |||
slovenská | 28,01 % | |||
nezistená | 5,53 % | |||
Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):
Počet obyvateľov: 2 099 | ||||
---|---|---|---|---|
rómsky | 71,46 % | |||
slovenský | 23,39 % | |||
nezistený | 5,15 % | |||
Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):
Počet obyvateľov: 2 099 | ||||
---|---|---|---|---|
Rímskokatolícka cirkev | 73,51 % | |||
Apoštolská cirkev | 14,29 % | |||
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia | 1,29 % | |||
Bratská jednota baptistov | 0,05 % | |||
bez vyznania | 0,81 % | |||
nezistené | 10,05 % | |||
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Spišský hrad, zrúcanina stredovekého hradu formovaného od začiatku 13. storočia do 18. storočia.[4] Je situovaný na travertínovej kope, prírodnej pamiatke, ktorá sa vypína asi dvesto metrov nad svoje okolie. Prvá písomná zmienka o župnom hrade na tomto mieste je z roku 1209. Skladá sa z Horného hradu, ktorého súčasťou je súbor palácov, ako románsky palác Kolomana Haličského[5], kruhová veža, cisterna či hradná kaplnka[6], Stredného hradu so zbrojnicou a kapitánskym domom a Dolného hradu s obrannými vežami a pevnôstkou Jána Jiskru. Ako jeden z mála hradov v Uhorsku odolal mongolskému vpádu v roku 1241. V nasledujúcom období bolo jeho opevnenie zdokonalené, aj vďaka práci majstrov zo severného Talianska. V druhej polovici 14. storočia vznikol stredný hrad. Po roku 1442 vznikla pevnôstka Jána Jiskru na Dolnom hrade. V roku 1465 získali hrad od Mateja Korvína Zápoľskí. V 16. storočí hrad patril Turzovcom a od roku 1639 jeho posledným majiteľom Čákiovcom, ktorí sa postupne presťahovali do nových kaštieľov v podhradí (Hodkovce a Bijacovce). Na hrade už sídlila len malá posádka. V roku 1780 hrad vyhorel a začal pustnúť.[7] Ako pamiatkový objekt bol skúmaný už v 19. storočí. V roku 1966 tu prebehol rozsiahly archeologický výskum. Obnova hradu konzervačnou metódou prebiehala však až po druhej svetovej vojne, v roku 1985 bol sprístupnený verejnosti. Medzi sprístupnené priestory patrí kruhová veža Horného hradu, hradná kaplnka a priľahlý hradný palác.
-
Spišský hrad
-
Románsky palác
-
Vstupná brána
-
Detail Horného hradu
-
Hradná kaplnka
- Rímskokatolícky Kostol sv. Ducha, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia rokov 1245 – 1275.[8] Donátorom kostola bol miestny zemepán Ján Sigray. Veža bola doplnená na konci 13. storočia. Úpravami prešiel v poslednej štvrtine 14. storočia, keď vznikli hodnotné nástenné maľby v jeho interiéri. V roku 1380 bolo presbytérium zaklenuté klenbou na stredný stĺp, čím sa stal dvojloďovým. V rokoch 1563 – 1638 bol kostol evanjelický. V roku 1652 prešiel barokovou úpravou interiéru, v tomto období boli nástenné maľby zabielené. Sakristia bola postavená na mieste staršej v 18. storočí, podobne aj južná predsieň. Od roku 1870 boli postupne odkrývané nástenné maľby. Tie boli reštaurované v rokoch 1956 – 1959. Kostol je takmer intaktne zachovaná stredoveká stavba. Zo stredovekých detailov sa dochoval južný ešte románsko-gotický ústupkový portál s reliéfnymi rastlinnými motívmi na hlaviciach. V jeho tympanóne je maľba Ukrižovania z obdobia okolo roku 1340. Najstaršie maľby, okrem konsekračných krížov, sa nachádzajú v presbytériu. Ide o pašiový cyklus, na klenbe sú to postavy Ježiša, Madony, Abraháma a sv. Trojice v podobe postavy s troma tvárami. Ďalšie maľby sa nachádzajú na severnej stene lode. Ide o výjav Piety a Živý kríž, ktorý zobrazuje ukrižovaného Krista na vetvovom kríži, obklopeného postavami Adama, Evy, Synagógy a Cirkvi a kľačiaceho donátora. Súčasťou interiéru je kamenná neskororománska krstiteľnica, renesančné epitafy Sigrayovcov osadené do podlahy kostola a súbor barokových oltárov a kazateľnice.[9] Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami a oknami s lomeným oblúkom. Na východnom štíte lode je osadený kamenný kríž. Veža má zdvojené románske okná. Ukončená je charakteristickou rozmernou cibuľovou helmicou pokrytou šindľom. Nad presbytériom je malý sanktusník s barokovou helmicou. Okolo kostola sa nachádza kamenný obranný múr.
-
Kostol sv. Ducha
-
Nástenná maľba nad portálom
- Kaštieľ Čákiovcov v časti Hodkovce, jednopodlažná pôvodne baroková stavba na pôdoryse štvorca s vnútorným nádvorím, z roku 1702.[10] Staviteľom kaštieľa bol Štefan Čáki. V roku 1780 bol výrazne prestavaný za Emanuela Čákiho. V rokoch 1810 – 1820 bol klasicisticky prefasádovaný. Posledné severné krídlo bolo pristavané v historizujúcom duchu v roku 1860. Interiéry sú zaklenuté pruskými a korýtkovými klenbami. Do interiéru sa vstupuje vestibulom s kazetovou kupolou z roku 1815. Južnej reprezentatívnej fasáde dominuje štvorosový rizalit so vstupným schodiskom s balustrádou, ukončený prelamovaným štítom s reliéfnym erbom. Fasády staršej časti kaštieľa sú členené lizénami, pásovou rustikou a oknami so štukovými zrkadlami v suprafenestrách. Okolo kaštieľa sa nachádza anglický krajinársky park.
- Kaplnka sv. Kozmu a Damiána, súčasť areálu čákiovského kaštieľa, jednoloďová pôvodne baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1700. Kompletne prestavaná bola v rokoch 1800 – 1803. Súčasnú neogotickú podobu získala v roku 1855.[11] Súčasťou kaplnky je krypta rodiny Čáki pristavaná k západnej strane kaplnky. Fasády kaplnky sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s kamennými osteniami. Krypta je členená opornými piliermi, kvádrovaním a oknami s profilovanými osteniami ukončenými lomeným oblúkom. Nad portálom ukončeným reliéfnou fiálou je erb Čákiovcov. Veža má oktogonálny pôdorys a je ukončená ihlancovou helmicou.
-
Kaštieľ v Hodkovciach
-
Západné krídlo kaštieľa
-
Záhrada kaštieľa
-
Kaplnka sv. Kozmu a Damiána
Občianska vybavenosť
upraviťFarský úrad
upraviť- Rímskokatolícky úrad - Žehra 87
- Duchovný správca - ThDr. Radomír Bodziony PhD., farský administrátor[12]
Školstvo
upraviť- I. Materská škola
- II. Materská škola - Žehra 48
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 – 2026 : Súbory na stiahnutie : september 2023 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2023-09. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Spišský Hrad [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Žehra [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Hodkovce (Žehra) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Hodkovce (Žehra) - Kaplnka sv. Kozmu a Damiána [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Schematizmus Spišskej diecézy/Žehra